Pozrime sa už pravde do očí

Komentuje Eleonóra Bujačková

Hospodárska revolúcia súčasnosti nenechá kameň na kameni. Zásadne sa mení ekonomické prostredie - súťažné ihrisko, systémy a tiež aktéri stále neľútostnejšieho zápasu. Naša nie práve najlepšia pozícia plynie predovšetkým z toho, že výzvy a reality málo vnímame, reagujeme na ne nedostatočne a často neprimerane. Príliš sme sa zahľadeli do našich špecifických transformačných problémov, pritom mnohé sme si spôsobili sami. Ekonomické prostredie sa mení na „globálnu dedinu“, v ktorej si na každom mieste konkuruje produkcia z rôznych koncov sveta. Prakticky vo všetkých odvetviach je vysoký prebytok kapacít. Ceny preto skôr stagnujú a klesajú než rastú, a to aj pri neustálom zlepšovaní výrobkových parametrov. Kto to nerešpektuje, okamžite „vyprázdni“ pole. Globálne operujúce firmy premiestňujú výrobu do oblastí s nízkou úrovňou miezd, pokiaľ tu súčasne dokážu zabezpečiť vysokú produktivitu a kvalitu výrobkov. Dohody o voľnom obchode odstraňujú bariéry pohybu tovaru. Pohyb kapitálu už nie je problémom. Slovensko by z hľadiska mzdovej hladiny a geografickej polohy pre priamych investorov mohlo byť zaujímavé. Nevedieme si však dobre. Produktivita je v priemere veľmi nízka a neguje dvojsečnú komparatívnu výhodu nízkych miezd. Stále máme vysokú nezamestnanosť, zahraničný obchod je skôr deficitný. Reálna hodnota akcií na kapitálovom trhu klesá. Neutešený stav zdravotníctva, dopravy, školstva, stavebníctva sa zo zdrojových príčin stal chronický. Objektívne slabiny nášho hospodárstva sú dnes spojené s negatívnymi subjektívnymi pocitmi. Ľudia sa cítia byť okradnutí o národný majetok, konzumovaní „lúpežnými barónmi“. Reťaz škandálov situáciu ešte zhoršuje.

Rezignácia by však bola nebezpečná, východisko existuje. Musíme však zmnohonásobiť našu súčasnú produktivitu. Podniky musia prejsť od operačno-funkčného k procesnému mysleniu, od prehnanej deľby práce k reintegrácii činnosti a implementovať tzv. štíhly výrobný systém, zameraný na absolútnu elimináciu procesných strát. Pre globálnu konkurenčnú schopnosť musia podniky zmeniť aj svoje externé správanie, naučiť sa pracovať, vyrábať a predávať v silných reťazcoch a sieťach bez zbytočných sprostredkovateľských medzičlánkov. Jednotlivci si musia vo väzbe na systémové zmeny rozširovať a prehlbovať produktívne znalosti. Nový systém si vyžaduje ich multifunkčnosť, pružnosť a tvorivosť. Znalosti sa dnes považujú za rozhodujúci faktor konkurenčnej schopnosti. Vláda musí rovnako akceptovať nové výzvy a podporovať zmeny. Nesie hlavnú zodpovednosť za úroveň školstva. Jeho dnešný stav tomu však nezodpovedá. Ale aj školstvo musí urobiť radikálnu reformu a prispôsobiť sa potrebám súčasnosti. Ešte pred pár rokmi školy vychrlili absolventov v profesiách, ktoré podniky nepotrebujú, zatiaľ čo odborníkov, po ktorých podnikatelia volajú, plodia naše školy zatiaľ zúfalo málo. Potrebné zmeny nášho doterajšieho správania sú mimoriadne náročné a týkajú sa každého z nás. Ak sa však nezmeníme a výzvy neprijmeme, bude iba hlbší prepad, nespokojnosť a