Na rovnováhe troch pilierov

Reforma štátnej správy skončila doterajšiu jednokoľajnosť riadenia školstva

Po 1. júli 2002, keď prešli určité kompetencie zo štátnej správy na samosprávu (kraj, mestá i obce), dochádza k istým nejasnostiam v oblasti systému riadenia školstva, ktoré nová vedúca tohto odboru na Krajskom úrade v Košiciach Helena Jeníková (nastúpila do funkcie 15. júla po výberovom konaní) chce objasniť. Dosiaľ sme boli zvyknutí, že školstvo bolo riadené jednokoľajne, to znamená materské a základné školy cez okresné odbory školstva a stredné školy cez krajské úrady, hovorí nová vedúca odboru a pokračuje: v súčasnosti školský systém stojí na troch pilieroch, jedným z nich je zriaďovateľ, druhým je štátna správa a tretím je samospráva v školstve. Všetky piliere sú veľmi dôležité, musia fungovať a vzájomne sa rešpektovať, spolupracovať, aby

systém fungoval

dobre. Každý z nich má svoje kompetencie a je dobré, keď sa navzájom uznávajú a keď si každý pilier plní svoju pridelenú funkciu, aby celá stavba školského systému bola pevná, aká má byť. Z hľadiska štátneho pôsobenia v školskom systéme neexistuje pojem „naše a vaše“ školy, ako je zaužívané deliť školy, ktoré patria pod vyššie územné celky, prípadne pod krajský úrad. Regionálne školstvo možno rozdeliť podľa stupňa poskytovaného vzdelania na materské, základné a stredné školy (MŠ, ZŠ, SŠ), ďalej podľa zriaďovateľa, ktorým môže byť obec, VÚC, cirkev, fyzická alebo právnická osoba, štát (prostredníctvom KÚ). Ale bez ohľadu na zriaďovateľa je na všetkých druhoch a typoch škôl nezastupiteľná úloha štátu vo vzťahu k aplikácii systému výchovy a vzdelávania s ohľadom na učiteľa, vedúceho pracovníka, žiaka, študenta, zdôrazňuje H. Jeníková. Štát ako zriaďovateľ teda zabezpečuje, použijúc počítačovú terminológiu, „hardvér“ výchovno-vzdelávacieho procesu, čiže budovu, prevádzku, vybavenie. Zriaďovateľ ďalej uvažuje aj nad tým, či je potrebné zriadiť danú školu v obvode, pretože on vie, čo regionálny rozvoj plánuje v budúcom období. Na druhej strane úlohou štátnej správy je zabezpečenie „softvéru“ výchovno-vzdelávacieho procesu, čiže ako prebieha výchovno-vzdelávací proces a garancie vzdelanostného štandardu na danom type školy. To si

nemôže určovať

každý zriaďovateľ sám, nemôže si dávať náplň toho, čo v danej škole prebieha. Tým by sa narušila súdržnosť jednotlivých pilierov a stratila by sa ich rovnováha. Ďalším špecifikom krajského úradu ako štátnej správy v školstve podľa H. Jeníkovej je, že ostáva zriaďovateľom niektorých typov škôl, vyžadujúcich si osobitnú starostlivosť. Je to špeciálne školstvo a školy, ktoré vznikli na základe medzištátnych zmlúv. Špeciálne školy a špeciálne školské zariadenia sú zriadené pre žiakov so špeciálno-pedagogickými problémami pre „ohrozené deti“. Štát ďalej zabezpečuje vzdelávanie v bilingválnom školstve na základe už spomínaných medzištátnych zmlúv, v Košiciach sú dve takéto gymnáziá, francúzske a španielske. Krajský úrad v Košiciach je zriaďovateľom 86 špeciálnych škôl a školských zariadení. Napríklad špeciálne materské a základné školy (ŠMŠ, ŠZŠ), školy pri zdravotníckych zariadeniach, odborné učilištia,

praktické školy,

reedukačné domy (RDD) a podobne. Úrad v rámci kapitálových výdavkov vyčlenil na ne v roku 2001 do 9,94 mil. Sk, v roku 2002 už 12,4 mil. Sk a v tomto roku až 42,84 mil. Sk. Najväčšími v roku 2003 sú investície do ŠZŠ Rudňany, RDD Horný Bankov, ŠZŠ Moldava nad Bodvou, Liečebno-výchovného sanatória Barca (pripravená je investícia ŠZŠ Gelnica). Súčasne prebiehajú nové trendy, ktoré majú význam psychologický, spočívajúci v integrácii „ohrozených detí“ medzi ostatnú populáciu. Racionalizačný efekt prináša zánik ŠZŠ a vznik špeciálnych tried ZŠ (napríklad ŠZŠ Nálepkovo).

Ladislav Kulik