Splnené sny, ale nezákonne

Na ministra zdravotníctva reaguje šéfredaktor Hospodárskeho denníka

Článok Hd, ktorý bol publikovaný 9. 7. 2003, okrem iného uviedol, že pri zriaďovaní troch zdravotníckych zariadení - Stredoslovenského ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Banskej Bystrici, Východoslovenského ústavu srdcových chorôb v Košiciach a Detského kardiocentra v Bratislave neboli dodržané niektoré zákony. Reakciu ministra zdravotníctva SR Rudolfa Zajaca Hd uverejnil 25. 8. 2003 v plnom znení.

Stanovisko ministra zdravotníctva potvrdzuje predpoklad, že pri zriadení kardiocentier nebolo všetko v poriadku. Rozhodnutia o vyčlenení činnosti pracovnoprávnych vzťahov a majetku z pôvodných nemocníc, ktoré má redakcia k dispozícii, neobstoja zo stránky právnej. V stanovisku ministra sa k tomuto bodu uvádza, že majetok prejde na novozriadené kardiocentrá podľa zákona o správe majetku štátu. Tento zákon upravuje postup pri nakladaní s majetkom štátu a nemôže byť právnym dôvodom, na základe ktorého je zrušená časť štátnej organizácie. Rozhodnutia sa opierali o ustanovenie zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého je ministerstvo zdravotníctva zriaďovateľom zdravotníckych zariadení. Každý právnik vie, že to nie je právny titul, na základe ktorého môže minister zdravotníctva rušiť časť zdravotníckeho zariadenia, ktoré je štátnou príspevkovou organizáciou.

V druhej časti stanoviska ministra sa uvádza, že nové kardiocentrá nie sú nástupníckymi organizáciami v časti vyčlenenej činnosti z pôvodných organizácií. To potvrdzuje konštatovanie v Hd, že bol porušený zákon. Pre úplnosť zopakujeme, že novozriadené kardiocentrá nemali dostať preddavky, lebo neboli nástupníckymi organizáciami. Ako sa bude riešiť porušenie zákona o zdravotnom poistení? Na jednej strane bolo rozhodnutie ministra zdravotníctva, aby tieto kardiocentrá vznikli „na zelenej lúke“, čiže neprevzali pomernú časť dlhov. Na druhej strane ako novovzniknuté organizácie podľa zákona mohli dostať preddavky na činnosť až po troch mesiacoch od vzniku. Tak sa postupuje napríklad v prípade neštátnych zdravotníckych zariadení.

V stanovisku ministra nie je uvedené, prečo zriaďovacie listiny o založení kardiocentier neobsahujú údaj o tom, aké druhy zdravotníckych zariadení boli zriadené. V zákone o zdravotnej starostlivosti je kompetencia ministra zdravotníctva zriaďovať zdravotnícke zariadenia viazaná na určitý druh zdravotníckeho zariadenia. Nie je vylúčené, že táto kompetencia v uvedených prípadoch patrila napríklad samosprávnemu celku.

K postupu celej transakcie vyčlenenia činnosti a zriadenia nových organizácií len toľko, že správny poriadok sa vzťahuje na konanie, v ktorom o právach občanov a organizácií rozhodujú v oblasti štátnej správy orgány štátnej správy, akým je aj ministerstvo. Správny poriadok umožňuje, aby záujmy organizácie boli chránené tým, že v prípade nespokojnosti s rozhodnutím orgánu štátnej správy môžu podať riadny opravný prostriedok. V prípade vzniku neštátnych zdravotníckych zariadení ministerstvo rozhoduje podľa toho istého zákona o zdravotnej starostlivosti v rámci správneho konania. Štátnym zdravotníckym zariadeniam stačí diktát?

Štátne zdravotnícke zariadenia hospodária v rovnakých trhových podmienkach ako neštátne zdravotnícke zariadenia. Ministra nezaujímalo, aký dosah na ekonomickú bilanciu pôvodných nemocníc budú mať rozhodnutia. Keby bolo rozhodnutie vydané v režime správneho konania, možno by neprišlo k splneniu ministrovho sna, ale pre zdravotníctvo by bolo lepšie, ak by tento sen ostal nesplnený.

Finančné možnosti boli pripravené podľa predstáv ministra zdravotníctva jednoducho. To, čo nevedeli vyriešiť jeho predchodcovia, vyriešil minister R. Zajac tým, že odčlenil činnosť na nové kardiocentrá bez záväzkov, zdravotné poisťovne im vyplatili preddavky vo výške 80 %. V cenovom opatrení sú stanovené také regulované ceny, aby kardiocentrá mali primerané množstvo prostriedkov na platenie svojim dodávateľom liekov a zdravotníckych pomôcok. Existujú v prenajatých priestoroch pôvodných nemocníc, ale ako štátne organizácie platia nájomné len v nízkych, regulovaných cenách. Kardiocentrá v pôvodných nemocniciach produkovali nemalú časť príjmov a fixné náklady s prevádzkou nemocnice sa prepočítavali aj na tieto strediská. Po odčlenení nastal nemocniciam výpadok príjmov a podiel stredísk na fixných nákladoch je len do výšky podhodnotených, štátom regulovaných cien za nájomné.

Zákon nebol rešpektovaný a dosah rozhodnutia vidíme na problémoch s narastajúcim dlhom Fakultnej nemocnice v Košiciach a v NsP v Banskej Bystrici. Detská fakultná nemocnica v Bratislave čoskoro pocíti ekonomický dosah odčlenenia kardiocentra, ktoré vzniklo len od 1. 7. 2003.

Pre kardiologických pacientov nie je podstatné, či zdravotnícke zariadenie bude mať názov ústav alebo nemocnica. Pre pacientov, ktorí potrebujú iný druh zdravotnej starostlivosti, to sú aj kardiologickí pacienti, nebude jedno, ak budú dominantné nemocnice v regióne zrušené.

Peter Kasalovský

šéfredaktor Hd