Výroba sa s riekou nemazná

Chce to zodpovednejší prístup podnikov k vode, potrebujú ju

Staručký Hron už neraz zažil zdrvujúci zásah človeka. Takmer s pravidelnosťou sa predovšetkým na jeho hornom toku vyskytujú priemyselné znečistenia, ktoré na čas, záleží od ich intenzity, zastavia, či dokonca vrátia kdesi na začiatok život v rieke. Naposledy to bolo tohto leta, keď rieka dostala poriadnu dávku čistiarenských kalov a podľa niektorých odhadov potrvá roky, kým sa opäť ako-tak zotaví. Z historických údajov je zrejmé, že Hron patril kedysi medzi najrybnatejšie rieky v strednej Európe. Na celej dĺžke jeho takmer 300-kilometrového toku bolo v minulosti vždy bohaté a pestré zastúpenie rýb. Ichtyologické členenie zaraďuje hornú časť rieky, priemyslom často skúšaný úsek Dubová - Banská Bystrica, do podhorskej zóny s dominantným zastúpením lipňa, hlavátky, pstruha potočného a pstruha dúhového. Ide o hospodársky cenné druhy, ktoré sa tu vyskytujú v sprievode kaprovitých reofilov, ako sú podustvy, mreny, nosále, jalce, ale aj drobnejšie čereble, slíže, hrúzy obyčajné a podobné druhy. Prvá

veľká otrava

postihla rieku podľa námestníka Povodia Hrona, š. p., Ing. Martina Rybára v roku 1947. Ďalšie boli v rokoch 1949 a 1954. Vtedy došlo k rapídnemu zdecimovaniu pôvodnej ichtyofauny na takmer dvoch tretinách toku. Rozsiahle intoxikácie Hrona nasledovali podľa jeho štatistiky aj v 60. a 70. rokoch. Opakovali sa takmer pravidelne v dvoj- až päťročných intervaloch. Primárnych znečisťovateľov na tomto možno najchúlostivejšom úseku je niekoľko. Dlhé roky ním bola Petrochema Dubová, ktorá devastovala rieku odpadmi ropného priemyslu. Závažnými zdrojmi znečistenia bývali aj niekdajšie Švermove železiarne Podbrezová, Biotika Slovenská Ľupča, Stredoslovenské cementárne a vynechať nemožno ani odkanalizované vody intravilánu Banskej Bystrice. Začiatkom 80. rokov dvaja rozhodujúci znečisťovatelia, Petrochema a Biotika, dobudovali

vlastné čistiarne

odpadových vôd a stav rieky sa podstatne zlepšil. Potvrdilo to dlhodobé sledovanie a výsledky hydrobiologického a hydrochemického prieskumu Hrona. Znovuoživovanie rieky sa však nezaobišlo bez umelého zarybňovania, ktoré sa uskutočnilo vo viacerých etapách. Prvé je v postihnutom úseku datované rokom 1983 a spočívalo v introdukcii podustvy a ďalších takzvaných vedľajších a sprievodných druhov rýb vyšších vekových kategórií. Tie sú pomerne rezistentné voči horším podmienkam prostredia. Odborníci predpokladali, že po úspešnej aklimatizácii a autoreprodukcii sprievodných druhov sa vytvoria podmienky aj pre lososovité ryby a neskoršie aj pre hlavátky. V druhej etape došlo k vysádzaniu lipňa ako dominantného druhu na tomto úseku rieky. Avšak so zreteľom na jeho väčšiu citlivosť na fyzikálno-chemické podmienky biotopu, vysádzanie lokalizovali do ústí pstruhových prítokov. U pstruha potočného a dúhového ponechali spočiatku jeho násadu na prirodzenú migráciu a neskoršie bolo možné už aj doplnkové zarybňovanie. Násada hlavátky v prvých rokoch zarybňovania nebola možná pre

nízku populáciu

kaprovitých reofilov a ich sprievodných druhov. Od roku 1987 je však už pravidelne vysadzovaná ako vrcholný článok vytvoreného potravinového reťazca. Ichtyologické prieskumy a úlovky športových rybárov potvrdili aj prítomnosť sivoňa a šťuky, ktoré sa do tohto toku dostali z migrácií, podobne ako predtým pstruh potočný a dúhový. Obsádku toku hodnotia dnes odborníci ako kvalitatívne stabilizovanú s kvantitatívnym rozkolísaním výskytu jednotlivých druhov rýb v reálnom čase. Taká situácia nastala napríklad i nedávno v súvislosti s ostatným a sotva posledným znečistením Hrona. Vodohospodári a rybári sú však optimisti a veria, že priemysel na jeho hornom toku bude ďalej zlepšovať svoju čistiarenskú infraštruktúru a zodpovednejšie kontrolovať svoje technologické procesy. Týmto smerom ide najnovšie aj mesto Banská Bystrica, ktoré využitím prostriedkov EÚ rekonštruuje preťaženú čistiareň odpadových vôd a veľkú časť kanalizačnej siete. Po ich dobudovaní ubudne nečistených kanalizačných výpustov a Hron aj poniže Banskej Bystrice bude môcť naplno rozvinúť život vo svojich vodách.

Peter Farárik