Lídri v septembri

ZABÍJANIE PODNIKOV

Aj keď časť nominovaných na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) slovo názor nevyriekne a mlčí napriek svojmu záväzku komunikovať s verejnosťou prostredníctvom Hd, tak ostatní poskytujú viac ako zaujímavé a svojím spôsobom veľmi silné svedectvo o našom vývoji. A nielen to, poukazujú na tie momenty, ktoré by mohli byť príliš drahou daňou, pokiaľ sa nezačnú riešiť. Potvrdzuje to aj dnešný príspevok predsedu DR I. D. C. Holding prof. Štefana Kassaya.

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?

Š.Kassay: Nie som tvor apolitický, ani nespoločenský, ale neraz mám chuť vypnúť televízor, nepočúvať rozhlas, nečítať noviny. Pravda, iba na chvíľu, pretože zaborenie hlavy do piesku v zmysle „nič nevidím nič nepočujem“ v širšom pohľade nevedie k tak prepotrebným riešeniam stavu našej ekonomiky či kvality života. Jeden balíček opatrení za druhým, predovšetkým v energetike „zabíja podniky“, znehodnocuje doterajšie snaženia. Len v našom podniku pri prvom zvýšení nákladov na energiu sme mali zvýšené náklady približne o 20 mil. Sk. K budúcemu roku aj napriek racionalizačným opatreniam a novým investíciám s perspektívou znižovania vlastných nákladov tieto naopak narastú podľa všetkých predpokladov o takmer 25 mil. Sk. Pritom zvýšenie cien „vyťahuje“

peniaze z vrecka

tiež radovým občanom. Nielenže aj oni platia viac za plyn a za elektrickú energiu, ale platia navyše nárastom cien výrobkov, v ktorých sú premietnuté ceny energií. Ľudia si pomaly nemajú za čo kúpiť nejakú sladkosť, do nákupného košíka dávajú iba to najnutnejšie, aby prežili. Kto má potom kupovať naše výrobky? Tak je tomu i vo všeobecnosti. Poviem to z mosta doprosta, bez nároku na vedecké zdôvodnenie a bez zložitej terminológie. Kúpna sila obyvateľstva klesá, nastupuje chudoba. A zase, ak sa nebude kupovať, skrachujú podniky. Najmä tie menšie, ktoré nemajú za sebou silné ekonomické zázemie a žijú predovšetkým z úverov. V tej situácii majú ľudia počúvať to harašenie, slovné zápasy, politikárčenie jednotlivcov, ostré súboje politických strán a podozrenia z trestnej činnosti vysoko postavených potentátov? A či práve to je tou najzdravšou „potravou“ celospoločenského auditória či jednotlivých poslucháčov, divákov a čitateľov dennej tlače? Vysvetlí niekto národu, aká je naša perspektíva, čo je najdôležitejšie a ako sa z tej neutešenej situácie dostať von? A hlavne kedy nastane zlepšenie? To ma znepokojuje, to ma trápi. Mám pritom na pamäti budúcnosť jednotlivca, podnikov, i celej spoločnosti.

Hd : Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší zážitok v auguste?

Š. Kassay: Už stojím na vlastných nohách. Po ťažšom úraze kolena a následnej operácii spred vyše dvoch mesiacov sa mi napĺňa túžba - aspoň chodiť, hoci aj krívať, ale chodiť. Denne spomínam „svojho“ primára, chirurga so zlatými rukami, MUDr. Ladislava Veselého z Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou L. Dérera. Vďaka, pán doktor, vďaka, už začínam aj behať, chcel by som sa zúčastniť môjho v poradí už 24. ročníka behu Devín – Bratislava bez prerušenia. Tak je to v živote, aj v profesii. Prvý úspech vyvolá novú túžbu. Aspoň chodiť. Nie chodiť, ale behať, nie vyrábať a predávať naše produkty iba ako v lanskom roku, ale viac, mať

vyššie zisky,

byť úspešnejší. Môj silný zážitok je aj v tom, že poniektorí mladí ľudia „pendlujú“ z firmy do firmy, idú tam, kde dajú o tisícku viac. Bez ohľadu na požadovanú odbornosť, ale aby to „sypalo“, to nič, že sa zabúda, stráca sa kvalifikácia. Prekvapuje ma bezohľadnosť poniektorých jednotlivcov voči zamestnávateľovi. Ak sa otvára nová prevádzka v susedstve, lanária sa najlepší ako vo futbale, s vidinou „dvojnásobného“ zárobku a naraz v jediný deň dá výpoveď celá menšia prevádzka, bez ohľadu na to, že tu pracovali sedem či aj viac rokov a podieľali sa na úspechoch firmy veľmi výrazne. Dôležitý je dnešok, táto chvíľa, peniaze na dlani! Som v rozpakoch, keď renomované odborné časopisy vychádzajúce u nás desaťročie musia rozposielať listy s prosbami o finančnú injekciu, aby nepadli! Aká to devalvácia skutočných hodnôt, vedomostí, odborných poznatkov! Znepokojuje ma, že

niet peňazí

na školstvo, vedu a zdravotníctvo. A to napriek tomu, že je tu zopár dobrých i vynikajúcich podnikov, ktoré našu ekonomiku „ťahajú“. Musím sa priznať, v tejto situácii niet ani dňa, kedy by chýbal silný zážitok.

Peter Kasalovský