Miliardy ležia na dne oceánu

Aj Slovenská republika musí myslieť na svoju budúcnosť

Na 9. Zhromaždení Medzinárodnej organizácie pre morské dno (MOMD) v jamajskom Kingstone, ktoré sa uskutočnilo pred niekoľkými týždňami, sa jeho prezidentom po prvýkrát v histórii stal zástupca Slovenskej republiky Jozef Franzen, generálny riaditeľ sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva životného prostredia. Túto funkciu bude zastávať jeden rok, do ďalšieho zhromaždenia MOMD. Účastníci zhromaždenia sa zaoberali prípravou predpisov pre prieskum a ťažbu polymetalických sulfidov a železo-mangánových kôr bohatých na kobalt. Ďalšou témou rokovaní bola príprava jasných pravidiel hry na ochranu biodiverzity (zachovania druhovej pestrosti) morského dna pri prieskume a ťažbe. Pripomeňme, že Slovensko je členom (aj Česko, Poľsko, Rusko, Bulharsko, Kuba) Spoločnej organizácie Interoceanmetal, ktorá vznikla v roku 1987, a jej prieskumné územie sa nachádza v Tichom oceáne. Konkrétne v priestore medzi Mexikom a Havajskými ostrovmi a má rozlohu 75-tisíc kilometrov štvorcových. Keďže význam členstva SR v tejto organizácii určité kruhy sporadicky spochybňujú, najmä kvôli výške členských poplatkov, zaujímalo nás, koľko zaň teda platíme. „Ročne platíme 150-tisíc USD Spoločnej organizácii Interoceanmetal, ktorá členské príspevky využíva na organizovanie náročných prieskumných expedícií. Približne 3000 USD ročne zaplatíme za chod MOMD. Pri dnešných kurzoch je to asi 5 mil. Sk, čo je cena lepšieho súkromného domu,“ zdôraznil J. Franzen. Ďalej spresnil, že nejde o prenájom územia, ale o právo prieskumu a ťažby surovín. Podľa jeho slov, ako aj názorov viacerých odborníkov, bola by škoda vzdať sa tohto práva bez náhrady. A to nielen vzhľadom na už zaplatené poplatky, ale aj na perspektívne prínosy v budúcnosti. Z vysvetlenia J. Franzena vyplýva, že s ťažbou by sa mohlo začať už v roku 2012, keď budú vytvorené technické podmienky. „V skutočnosti sa začne ťažiť vtedy, keď nebude na suchej zemi dostatok prístupných zásob kovov. Následne stúpnu ich ceny tak, že ťažba z morského dna sa vyplatí,“ dodáva J. Franzen. Z morského dna sa budú ťažiť tzv. polymetalické konkrécie s obsahom asi 30 % mangánu, 1,2 % medi, 1,2 % niklu a 0,2 % kobaltu. Podľa odhadov odborníkov hodnota kovov na spomínanom úseku morského dna predstavuje sumu 180 až 200 miliárd USD. Hoci náklady na náročnú ťažbu pohltia až 90 % tejto čiastky, zisk pre členov Interoceanmetalu bude tvoriť okolo 20 miliárd USD. Čiže vložené prostriedky sa aj Slovensku niekoľkostonásobne vrátia.

Zdena Rabayová