Hrozí otvorenie kapitoly

Komentuje Zdena Rabayová

Už v roku 2001, keď sa v rámci prístupového procesu SR do EÚ uzatvorila kapitola životné prostredie, bolo zainteresovaným jasné, že zladenie slovenskej legislatívy s legislatívou EÚ si bude vyžadovať stámiliardové investície. V opačnom prípade zostanú nové právne predpisy len na papieri, lebo znečisťovatelia ich v praxi nebudú schopní plniť. A to aj napriek faktu, že sa v porovnaní s okolitými krajinami podarilo dosiahnuť súhlas s relatívne vysokým počtom prechodných období. Hoci odhad aproximačných nákladov, len v životnom prostredí, predstavuje do roku 2035 sumu vyše 400 mld. Sk (187 mld. Sk investičné a 217 mld. Sk prevádzkové náklady), kompetentných akoby úspech z uzatvorenia kapitoly uspal na vavrínoch. Pritom najviac prostriedkov z uvedenej sumy bude treba investovať do roku 2010, čiže zostáva necelých sedem rokov. Najväčšie sumy „zhltne“ oblasť zlepšenia a ochrany kvality vôd. Aj keď sa oficiálne hovorí o sume okolo 120 mld. Sk, viacerí odborníci už dnes tvrdia, že implementácia vodárenských smerníc si vyžiada až takmer 200 mld. Sk. Kde ich vziať?

Spoliehanie sa na predvstupové či povstupové fondy EÚ je len čiastočným riešením. A tak hlavné bremeno zostane na pleciach podnikateľských subjektov a obcí a miest, ktorých pokladnice zívajú prázdnotou. Navyše nemožno zabúdať, že podmienkou získania prostriedkov z fondov EÚ je určitá spoluúčasť zo strany štátu. Hoci prvý zo schválených vodárenských projektov v rámci programu ISPA získal spoluúčasť len 12,5 %, pri ostatných projektoch sa účasť štátu napokon zvýšila. No už z východísk návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, ako i z predloženej verzie návrhu vyplýva, že ekológia zostáva opäť na vedľajšej koľaji. Od kompetentných zaznieva, že pri sľubovanej 30-percentnej účasti štátu by na environmentálne projekty malo ísť zo strany štátu okolo 60 - 80 mld. Sk. Stačí teda uvedenú sumu vydeliť počtom rokov, keď sa povstupové fondy budú čerpať a nazrieť do návrhu štátneho rozpočtu, a každý pochopí, že realita je krutá. Iste, minister financií prichádza s viacerými podnetnými návrhmi ako financovať projekty, ktoré sa budú uchádzať o podporu z Kohézneho či zo štrukturálnych fondov, ale... Ale topánka tlačí aj na iných miestach. A tak obavy, že potrebné investície sa nerealizujú včas a stanovené prechodné obdobia nebudeme schopní „dodržať“, narastajú. Veď proces tvorby a schvaľovania projektov môžu nevyjasnené otázky okolo spoluúčasti vo financovaní zo strany štátu výrazne predĺžiť.