Zvrhlosť a jej súvislosti

Komentuje Zuzana Krútka

Parlamentní poslanci v ústavnoprávnom výbore boli rozhorčení návrhom zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca z dielne rezortu práce. Podľa agentúrnej správy paragrafy týkajúce sa možnosti zamestnávateľa kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu zamestnanca vyvolali pobúrenie v radoch právnikov, pretože porušujú ústavné právo občana na súkromie. Predseda výboru Ján Drgonec považuje za „absolútnu zvrhlosť“, ak zamestnávateľ príde k dverám svojho pracovníka, aby skontroloval, či je skutočne chorý. Kontrola má byť podľa neho predovšetkým v rukách posudkových lekárov. Aj keď označil návrh za „sprostosť“, treba priznať, že v ňom bolo aspoň zrnko logiky. A to v jednoduchej premise: Ak má náhradu príjmu pri prvých desiatich dňoch práceneschopnosti platiť zamestnávateľ, ako sa to navrhuje (a ako sme to nespočetnekrát kritizovali), potom musí mať aj právo dohliadnuť na to, či sa ten, kto berie jeho peniažky, naozaj lieči tak, ako mu to lekár predpísal. Veď zneužívanie „péeniek“ je priam našim „národným športom“, a to najmä v nižších príjmových skupinách, zatiaľ čo lepšie zarábajúci zamestnanci sa utiekajú k opačnému extrému - ani v prípade choroby sa nedávajú „vypísať“ a keď je veľmi zle, čerpajú si dovolenku, ktorá je určená na zotavenie. Aj to boli dôvody, prečo sa prikročilo k zmene zákona a jeho filozofie.

Ministerstvo dôvodí skúsenosťami ekonomicky vyspelých krajín a predpokladá, že zavedenie povinnosti uhradiť ušlý príjem zamestnanca v prvých desiatich kalendárnych dňoch dočasnej pracovnej neschopnosti sa odzrkadlí vo zvýšenom záujme zamestnávateľa o oblasť životného a pracovného prostredia zamestnancov, zlepší starostlivosť o ich zdravie a pozitívne ovplyvní chorobnosť. Nebudeme však iste ďaleko od pravdy, ak uvedieme, že to hlavné, na čom rezortu práce a sociálnych vecí záleží, je ušetriť 2 mld. Sk vo fonde Sociálnej poisťovne, ktoré zaplatia zamestnávatelia. Na druhej strane treba priznať, že sa zároveň navrhuje zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne. Klinec po hlavičke však isto trafil aj poslanec Miroslav Abelovský, ktorý sa domnieva, že sa spomínaným návrhom štát zbavuje zodpovednosti a prenáša ju na zamestnávateľa. Navrhol teda rezortu, aby urobil nápravu predovšetkým v radoch posudkových lekárov. Je však asi jednoduchšie na jednej strane znížiť odvody a predvádzať tak svoju schopnosť v zlepšovaní podnikateľského prostredia, a kompenzovať to udelením zodpovednosti, ktorá u nás, na rozdiel od iných krajín, tradíciu nemá.