Horúčavy budú častejšie

V nadchádzajúcich desaťročiach budú také vysoké teploty, aké dnes sužujú Európu, oveľa častejšie. Početnejšie ale budú aj katastrofické záplavy a ďalšie extrémne javy.

V celosvetovom meradle by rok 2003 mohol byť tretí najteplejší za posledných 150 rokov, okrem rokov 1998 a 2002, tvrdí Jean Jouzel, člen Medzivládneho panelu pre zmeny klímy (IPCC). Podľa modelov by sa otepľovanie malo urýchľovať, a to, čo sme zažili na konci 20. storočia, bol len nesmelý začiatok toho, čo nás čaká, konštatujú vedci. IPCC vo svojej poslednej správe z roku 2001 uvádza, že sa za 20. storočie v celosvetovom meradle zvýšila teplota o 0,6 stupňa Celzia. Z veľkej časti to pravdepodobne spôsobili skleníkové plyny. IPCC predpovedá globálne zvýšenie teploty o 1,4 až 5,8 stupňa v rokoch 1990 až 2100.

Avšak 1,4 stupňa je optimistická verzia, ak sa veľké štáty rozhodnú drasticky znížiť emisie prispievajúce k otepľovaniu planéty. To je však svetový priemer a v niektorých tropických a subtropických krajinách sa môže teplota zvýšiť o tri až štyri stupne.

Podľa realistickejšieho scenára, kedy teplota globálne vzrastie o tri až štyri stupne, nebudú teploty medzi 35 a 45 stupňov v poslednej tretine 21. storočia nič výnimočné, domnievajú sa vedci s odkazom na simuláciu pre región od Lotrinska po Rakúsko, ktorý zahŕňa Alsasko, Bavorsko a Švajčiarsko.

Podľa tohto scenára by sa európske klimatické zóny mali posunúť o 400 až 500 kilometrov smerom na sever, pričom počet tropických dní narastie prakticky až k Fínsku. Švajčiarska klíma by sa podobala podnebiu vo francúzskej Provencii, zatiaľ čo juh Francúzska by mal podnebie ako Sevilla a juh Španielska, konštatujú klimatológovia.

A čo je oveľa horšie: zvraty počasia, aké sme zažili v rokoch 2002 a 2003, teda katastrofické záplavy na jednej strane a rekordný počet tropických dní na strane druhej, sa stanú bežným javom. Hlavný problém, s ktorým zápasia vedci a politici, je životnosť oxidu uhličitého. Aj keby zajtra prestali jazdiť všetky autá a lietadlá, koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére by stúpala ešte desiatky rokov a s ňou pravdepodobne aj teplota.

To je gigantická úloha pre vyspelé štáty sveta, ktoré musia zmeniť štýl života, i pre krajiny rozvojové, ktoré sa musia rozvíjať tak, aby neznečisťovali ďalej planétu. Inak sa svetové emisie z dnešných sedem miliárd ton zvýšia na 20 miliárd ton a katastrofy budú nekontrolovateľné.

(hdc)