Prichádza ďalšie vymieranie?

Stojí život na Zemi na pokraji katastrofy? Sme na začiatku alebo dokonca už v priebehu masového vymierania druhov? Veľké morské ryby sú pred vymretím. Deväťdesiat percent mečúnov, ale i žralokov zmizlo za 50 rokov, publikujú vedci svoje závery v časopise Nature. Už dávnejšie varovali: Do 30 rokov vyhynie štvrtina druhov cicavcov, každý deviaty druh vtákov, 90 percent druhov hmyzu. Každý deň vplyvom vyrubovania dažďových pralesov vymiera takmer 80 druhov rastlín a živočíchov. Koľko druhov vôbec Zem obýva, sa voľakedy vôbec nevedelo, dodnes sú ich popísané asi dva milióny. V roku 1982 entomológ Terry Erwin odhadol počet druhov článkonožcov (tie predstavujú väčšinu všetkých druhov organizmov) asi na 30 miliónov. Nedávno však tento odhad revidovali českí entomológovia, ktorí dokázali, že druhy hmyzu sú oveľa menej špecializované, než sa doteraz usudzovalo. Niekdajší odhad znížili na štyri až päť miliónov článkonožcov. Celková druhová rozmanitosť sa teda dnes odhaduje na 5 až 10 miliónov. Ako vedci vlastne zisťujú tempo vymierania? Existuje štatistická zákonitosť dotýkajúca sa vzťahu plochy určitého územia a počtu druhov na nej. Potom práve veľkosť úbytku plochy pralesa pomáha odhadovať veľkosť úbytku druhového bohatstva, a to i bez znalosti týchto druhov. Všetky odhady súčasnej rýchlosti vymierania druhov sa týkajú tropického pralesa. Práve preto, že je druhovo najbohatší, že tam žije najviac nepoznaných druhov a že sa rýchlo vyrubuje.

Ukazuje sa však, že všetko je oveľa zložitejšie. Zákonitosti na ostrovoch už možno poznáme, ale aká je závislosť plochy a počtu druhov inde, ako sa odlišujú rôzne miesta pokiaľ ide o druhové zloženie, sa vlastne dodnes nevie. Čo si teda myslieť o katastrofických správach, že do 30 rokov vymizne štvrtina cicavcov, každý deviaty druh vtákov atď.? Niektorí vedci vravia, že sú založené práve na nepresných výpočtoch. Pri cicavcoch aspoň poznáme druhy, ktoré naozaj vyhynuli, vieme o mnohých reálne veľmi ohrozených druhoch. Na očiach sú najmä veľké cicavce. Očividne sa razantne zmenšil areál ich rozšírenia, pretože napr. v Afrike prežívajú už iba vo veľkých rezerváciách, ale ani to ešte nie je dôkaz, že musia vyhynúť. Väčšina druhov je ohrozená stále, a vždy bola. V dobách ľadových mnohé druhy, zvlášť lesné, prežívali iba v malých útočiskách. Mnohí ľudia si kladú otázku, či teda ochranári problémy zveličujú zámerne. Vedci pripomínajú, že ľudia sa začali pozastavovať nad obrovskou rýchlosťou kynoženia tropických pralesov. A pokiaľ sa všetky vyrúbu, tak všetky druhy v ňom žijúce naozaj zmiznú, a to je naozaj asi deväťdesiat percent druhového bohatstva Zeme. Preto zdôrazňujú, že obavy ochrancov prírody naozaj nie sú nemiestne. Možno aj vďaka tomu, že sa začalo biť na poplach, že vznikli národné parky, sa devastácia postupne zmenšuje.

Pokiaľ by však predsa len k masovému vymieraniu došlo - kto prežije? Aké šance má človek? Masové vymieranie prežívajú druhy početné a veľmi rozšírené, tvrdia vedci. A človek je najrozšírenejším, najúspešnejším druhom na Zemi. Takže zo štatistického pohľadu by sme vymrieť nemali.

Jozef Hutka