Vzali, a o platbách sú ticho

Z financovania agrokomplexu vzniká nám ďalší politický problém?

Nové rozdelenie štrukturálnych fondov Európskej únie na jednotlivé operačné programy je realitou. Vláda schválila rozdelenie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v pomere 54,95 % pre Európsky fond regionálneho rozvoja, 29,63 % pre Európsky sociálny fond, 15,41 % poskytla usmerňovacej sekcii Európskeho poľnohospodárskeho záručného a usmerňovacieho fondu. Zároveň zrušila časť svojho uznesenia z januára 2003, v ktorom išlo o rozdelenie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v pomere 42,62 % na Európsky fond regionálneho rozvoja, 28 % na Európsky sociálny fond, 24 % pre usmerňovaciu sekciu Európskeho poľnohospodárskeho záručného a usmerňovacieho fondu a finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu a 5,38 % Iniciatívy spoločenstiev. Poľnohospodári môžu týmto opatrením stratiť v nasledujúcich troch rokoch až okolo troch miliárd korún. Vláda však súbežne nerozhodla, ako sa agrokomplexu tieto straty nahradia. Podľa našich informácií sa o tom má hovoriť počas ďalšieho rokovania kabinetu o budúcoročnom rozpočte. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon je rozhodne za maximálnu možnú mieru platieb,

teda 55 %,

ktorá bola ako strop pre novoprijaté členské štáty stanovená vlani pri uzatváraní kapitoly pôdohospodárstvo. O týchto otázkach bude zrejme rokovať aj koaličná rada, lebo SMK ako politická strana je za maximálne možné platby poľnohospodárom. Tu však treba povedať, že ani tento podiel priamych prostriedkov nezabezpečí slovenským agropodnikateľom konkurenčnú schopnosť, pretože aj pri rovnakých percentuálnych platbách by dostávali na hektár pôdy menej ako ich kolegovia v Maďarsku a Česku. Ako sa uvádza v odôvodnení zmeny štruktúry financií fondov EÚ, základný rámec na čerpanie štrukturálnych fondov únie je daný Národným rozvojovým plánom. Strategickým cieľom tohto dokumentu je zabezpečiť, pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja, taký rast HDP, aby Slovensko do roku 2006

dosiahlo úroveň

prevyšujúcu 50 % priemeru HDP na jedného obyvateľa krajín EÚ. Na dosiahnutie tohto cieľa pre SR zo štrukturálnych fondov EÚ nám pridelili 920,9 mil. EUR (v cenách roku 1999). Vláda tvrdí, že keby neurobila zmeny v prerozdelení financií, mohla by byť ohrozená úspešnosť splnenia strategického cieľa Národného rozvojového plánu. Je to dané nižšou dôchodkotvornou schopnosťou pôdohospodárstva než priemyslu a služieb a jeho klesajúcim podielom na zamestnanosti. Napriek tomu, že podiel agrokomplexu na tvorbe HDP za minulý rok narástol, nemožno očakávať, že bude v ďalšom vývoji na tvorbe HDP výraznejšie prekračovať 5 %. O nadmernosti alokácie pre poľnohospodárstvo vraj svedčí aj to, že kým navrhovaný podiel tohto fondu na objeme finančných zdrojov alokovaných zo štrukturálnych fondov predstavuje v SR 27,6 %, tak

najvyššia hodnota

tohto ukazovateľa je v prípade členských krajín 20,8 % (Fínsko) a v prípade kandidátskych krajín 17,5 % (Maďarsko). Ministerstvo pôdohospodárstva argumentuje, že v SR je 85 % územia definované ako vidiecke. Podiel jeho obyvateľstva je 43,5 percenta. Charakteristickou črtou našej sídelnej štruktúry je vysoká prevaha sídel do 5000 obyvateľov, kde žije vyše 43 % obyvateľov SR a z celkového počtu najpočetnejšiu skupinu tvoria malé obce do 500 obyvateľov. Pri transformácii spoločnosti v mnohých vidieckych obciach vzniká zlá sociálna a ekonomická situácia v dôsledku ekonomického útlmu podnikov, znižovania stavov zvierat v poľnohospodárstve. Medzi ďalšie problémy patrí odchod mladých za prácou, starnutie populácie, chátranie dedinského bytového fondu a pod. Ekonomický aj demografický vývoj naznačuje zvyšovanie rozdielu medzi vidieckymi regiónmi a mestskými, predovšetkým Bratislavou. Diverzifikácia poľnohospodárskych činností je koncentrovaná na rozvoj malých a stredných podnikov využívajúcich

lokálne zdroje,

rozvoj služieb a turizmu na vidieku. Riziko nedostatku projektov vychádza podľa vlády zo skúseností pri implementácii programu rozvoja vidieka SAPARD. K 31. decembru 2002 bolo po niekoľkoročnej príprave programu nakontrahovaných iba 13 % z disponibilných verejných zdrojov programu z Ročnej finančnej dohody na rok 2000 a k tomu prislúchajúcemu spolufinancovaniu zo štátneho rozpočtu. Predkladanie málo kvalitných projektov v rámci programu SAPARD, ktorý má na 90 % charakter štrukturálnych fondov, naznačuje značné problémy s adaptáciou pôdohospodárov SR na zmenené podmienky pri reštrukturalizácii poľnohospodárskych aktivít. Napriek nedávnemu zlepšeniu situácie v počte schválených projektov a existujúcemu potenciálu lepšieho výkonu v budúcnosti, v porovnaní so situáciou v ostatných kandidátskych krajinách, je čerpanie v rámci tohto programu stále len v začínajúcej fáze, konštatuje vláda.

Vladimír Turanský