Ratingové obry v nemilosti

Veľká trojka má pod palcom takmer celý svetový trh

Sústredenie príliš veľkej moci do rúk veľmi úzkeho okruhu vybraných subjektov v akejkoľvek oblasti je spojený negatívnym vývojom z hľadiska efektívnosti. Veľké nebezpečenstvo tiež predstavuje hrozba zneužitia silného vplyvu a vymanenie sa spod kontroly.

Lavína kritiky sa už dlhší čas valí na činnosť ratingových agentúr. Šéf nemeckej Spolkovej agentúry pre dohľad nad finančnými úverovými službami (BAFin) Jochen Sanio ich dokonca označil za „najväčšie nekontrolované mocenské štruktúry vo svetovom finančnom systéme“. Externý ratingový trh má silne oligopolný charakter, keď 95 % trhu ovládajú tri americké giganty - agentúry Moody's, Standard & Poor's a Fitch, pričom prvé dve z menovaných držia patronát nad štyrmi pätinami celého trhového koláča.

Do nemilosti začali ratingové agentúry definitívne upadať v súvislosti s vlnou krachov amerických gigantických spoločností. Fakt, že ani jeden z ratingových obrov včas nepoukázal vo viacerých prípadoch na hroziacu nesolventnosť, z nich urobila terče ostrej paľby celej rady kritikov. Na starom kontinente tento problém vyniesol do centra záujmu nedávny škandál spoločnosti Ahold. Agentúri sa bránia tým, že podklady skrachovaných spoločností, ktoré mali k dispozícii boli zavádzajúce a teda nepoznali ich reálnu finančnú situáciu.

Úloha ležiaca na pleciach ratingových agentúr je príliš vážna a vonkoncom nie jednoduchá. Ich hodnotenie je jedným z hlavných faktorov majúcich zásadný vplyv na rozhodnutia investorov. Prideľovaním stupňov bonity agentúry rozhodujú o podmienkach refinancovania ekonomických subjektov. V istom zmysle teda predstavujú

regulátora trhu.

Kritickým je načasovanie hodnotenia, resp. jeho zmeny. Na jednej strane stojí riziko, že príliš skorá reakcia z ich strany môže vyústiť v privolanie bankrotu. Ak však nedokážu včas signalizovať hroziacu nesolventnosť a reakcia prichádza príliš neskoro (ako napr. v prípade Enronu a Aholdu), prechádzajú straty na plecia investorov, ktorý sa na hodnotenia spoliehali. Aj preto čoraz väčšie percento tých, pre ktorých je hodnotenie rizika kľúčovým na svoju činnosť, ako sú napríklad banky, robí vlastnú analýzu množstva spoločností.

Výrazne naštrbená povesť ratingových agentúr a riešenie situácie je predmetom mnohých diskusií. Americká komisia pre cenné papiere (SEC) začala zvažovať prípadné zosilnenie svojho dohľadu v oblasti udeľovania známok úverovej spoľahlivosti. S akčným plánom na ochranu investorov a akcionárov prišlo Nemecko. Ten má priniesť zjednotenie všetkých regulátorov finančného trhu pod BAFin, ktorá má s ratingovými agentúrami úzko spolupracovať a dohliadať na ich rozhodnutia. Miera tohto dozoru je práve predmetom živej diskusie. Vrcholové zväzy nemeckých úverových inštitúcií sa snažia o presadenie bežného dohľadu nad ratingovými agentúrami. Proti štátnemu dohľadu nie sú iba samotné agentúry, nesúhlas vyslovil aj Spolkový zväz investičného a akciového manažmentu.

Faktom však je, že zásahmi zo strany štátu by ich činnosť v istom smere

stratila zmysel.

Tak kde hľadať riešenie? V samotnom úvode tohto článku. O prirodzenú reguláciu by sa mala postarať konkurencia. Práve metodika, transparentnosť, presnosť a nestrannosť by sa mali stať zdrojom konkurenčného boja, čo by zaručilo požadovanú kvalitu a tiež vyriešilo otázky oprávnenosti výšky poplatkov, ktoré za vypracovanie svojich hodnotení agentúry požadujú. V súčasnej situácii, keď agentúry Standard & Poor's a Moody's majú pod palcom takmer 80 % trhu, ide však skôr o fikciu. Americký SEC si však uvedomuje závažnosť situácie a zvažuje svoje požehnanie viacerým menším agentúram, ktoré sa až dosiaľ márne usilovali preniknúť do sféry vplyvu trojice ratingových obrov tak, ako to umožnil len nedávno kanadskej spoločnosti Dominion Bond Rating Service.

Ľubica Martauzová