Škoda obetovať aj ornú pôdu

Územia by aj boli, chýbajú však kvalitné cesty, niekde i voda

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja (KSK), presnejšie jeho územný priemet, ráta s 13 lokalitami vhodnými pre priemyselné parky v kraji. Sú členené podľa stupňa rozpracovanosti dokumentácie do troch skupín. Prvú tvoria lokality, ktoré už prešli procesom EIA, čiže environmentálnym hodnotením a je ich päť. Sem patrí vari jediný už fungujúci priemyselný park Kechnec v okrese Košice-okolie s plochou 385 hektárov, ktorej charakter je kombinovaný, teda je tak v zelenej, ako aj v hnedej zóne (Hornád - 63 hektárov štrkopieskov). Čisto zelenými plochami sú lokality Košice - Pereš s 34 hektármi, ale s možnosťou rozšírenia o 156 hektárov a priemyselný okrsok Juh v Michalovciach na rovnakých 34 hektároch, ale už bez možnosti rozšírenia. Ďalšia kombinovaná

hnedo-zelená

plocha je v Novom Domove v Spišskej Novej Vsi, ktorá ponúka v prvej etape 35-hektárové územie s možnosťou využitia ďalších 25 hektárov hnedej plochy. Čisto hnedým priestorom je Rožňava - Nadabula na 27 hektároch. Na najvyššom stupni rozpracovanosti je park v sídle Spiša, za ním nasledujú Michalovce a Rožňava. Navrhované lokality, ktoré sú v schválenej alebo rozpracovanej územnoplánovacej dokumentácii, sú tri. Ich spoločnou črtou je, že majú byť na zelenej lúke. Jedna z nich, Sobrance západ, ponúka 20-hektárovú kompaktnú plochu ornej pôdy v súkromnom vlastníctve blízko cesty I. triedy bez možnosti rozšírenia, ale s vodovodom, kanalizáciou a čistiarňou odpadových vôd. Územie je síce bez technického vybavenia a v kontakte s povrchovými vodnými tokmi, ale blízko priemyselnej zóny mesta a hraníc s Ukrajinou. Mohli by sa tam rozvíjať

tradičné remeslá

v drevospracujúcom, strojárskom, kožiarskom a potravinárskom priemysle. Ostatné dve lokality sú v okrese Košice-okolie s možnosťou rozšírenia. Vo Valalikoch k súčasne ponúkanému kompaktnému 96-hektárovému územiu ornej pôdy blízko hraníc s Maďarskom, s priaznivou polohou na dopravné napojenia na diaľnicu, širokorozchodnú železnicu, letisko, sa dá prirátať ďalších až 183 ha. Územie je však náročné na infraštruktúru, chýba tam kanalizácia a čistiareň odpadových vôd, sú potrebné vysoké začiatočné investície a je riziko vysokej koncentrácie ponúkaných plôch. Mohli by sa tam nasťahovať HiTech, technologické a vedeckovýskumné zoskupenia. Ďalšia lokalita Eko-Term-Turist pri obciach Ďurkov, Svinica a Olšovany má veľa spoločné s predošlou. K pôvodne ponúkanej 136-hektárovej rozlohe ornej pôdy a trávnatých porastov vo vlastníctve SPF, obcí a súkromníkov v blízkosti navrhovanej diaľnice D1 sa dá rátať v budúcnosti s ďalšími sto hektármi zelenej plochy, čiže predpokladá sa veľký záber kvalitnej poľnohospodárskej pôdy. V tejto lokalite sa nachádzajú geotermálne

vodné zdroje,

sú možnosti dopravného napojenia aj na iné druhy dopravy, ale aj tam je riziko začiatočnej investičnej náročnosti, chýba technická infraštruktúra. Päť ostatných navrhovaných lokalít je takých, ktoré nie sú v rozpracovanej ÚPD a nemajú možnosť rozšírenia. Sú to: Moldava nad Bodvou v okrese Košice okolie s vyše 66 hektármi zelenej lúky v súkromnom vlastníctve fyzických osôb s dobrou polohou vzhľadom na nadradené komunikácie a Gelnica so 42 hektármi kombinovanej lokality v blízkosti železnice, kde je aj v súčasnosti priemyselná i poľnohospodárska výroba. Na škodu by mohla byť chýbajúca čistiareň odpadových vôd, rozdrobenosť územia a nutnosť asanácie časti zástavby. Ďalšie tri sú už smerom na východ. Trebišov ponúka 27 hektárov vojenského výcvikového priestoru vo vlastníctve ministerstva obrany, aj s vodovodom, kanalizáciou, čistiarňou v relatívnej blízkosti železnice a cesty I. triedy, ale bez technického vybavenia a dopravného sprístupnenia. Tam by sa mohol usídliť potravinársky priemysel. Kráľovský Chlmec - Cerovo je vyše 42-hektárové územie s trávnatým porastom vo vlastníctve SPF blízko železnice s vodovodom, kanalizáciou a čistiarňou, ale bez vhodnej cestnej komunikácie a technického vybavenia. To však môže vyvážiť kompaktnosť územia, bezproblémové majetkovoprávne vyrovnanie, dobré možnosti napojenia na infraštruktúru. Nezanedbateľné sú tam vinohradnícke tradície a tiež

blízkosť hraníc

s Ukrajinou a Maďarskom. Obec Dobrá sa obyčajne spája s terminálom kombinovanej dopravy, aj v tomto prípade ide o jeho 31-hektárovú rozlohu. Silnou stránkou lokality je existujúci vodovod, avšak bez čistiarne odpadových vôd. Popri chýbajúcich cestách hrozí konkurenčné prostredie v blízkom maďarskom Záhonyi. Ladislav Kulik