Sú bez výkonu verejnej moci

Povinné členstvo v komorách znamená dohľad nad podnikaním

Vláda SR na svojom rokovaní 3. septembra schválila návrh zásad novelizácie zákonov upravujúcich komory, ktorý predložil podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Uložila mu pripraviť návrh novelizácie zákonov upravujúcich komory.

Z analýzy ministerstva spravodlivosti vyplýva, že na Slovensku pôsobí značný počet komôr zriadených zákonom, ktoré z hľadiska zloženia ich členskej základne a úloh, ktoré plnia, možno zásadne rozčleniť na tzv. profesijné komory, ktoré plnia funkcie profesijnej samosprávy, a štát na ne preniesol zákonom výkon verejnej moci v oblasti regulácie profesie a tzv. všeobecné alebo prierezové komory, ktorých úlohou je predovšetkým zastupovanie záujmov svojich členov, pričom štát na ne nepreniesol výkon verejnej moci. Z komôr zriadených zákonom má 19 komôr ustanovené zákonom povinné členstvo, pričom ide o komory charakteru tzv. profesijných komôr (s výnimkou Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory).

S cieľom zhodnotiť súčasný stav a zosúladenie návrhov na objektivizáciu kritérií pri úprave uvedenej problematiky sa uskutočnila na ministerstve spravodlivosti dňa 21. 7. 2003 porada na úrovni ministrov. Z tejto porady vyplynul záver, že je potrebné riešiť tieto okruhy problémov:

- nevyhnutný počet komôr zriadených zákonom,

- zakotvenie povinného členstva,

- obmedzenie počtu komôr (numerus clausus)

Na základe uvedených záverov dotknuté rezorty predložili svoje stanovisko k potrebe regulácie súčasných komôr. Z predložených analýz a návrhov vyplýva vo vzťahu k existujúcim komorám s povinným členstvom vo všeobecnosti názor na rušenie niektorých komôr a vo vzťahu ku komorám, ktoré sa navrhujú zachovať, zachovanie súčasného status quo s určitými modifikáciami, pokiaľ ide o rozsah povinného členstva a spôsob regulácie vstupu do povolania a spôsobu regulácie výkonu povolania.

Ministerstvo spravodlivosti pri spracúvaní návrhu zásad vychádzalo predovšetkým z potreby obmedziť mieru korporativizmu deklarovanú v programovom vyhlásení vlády SR.

Návrh zásad je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, a nie je v rozpore s právom ES/EÚ.

Zásady činnosti profesijných komôr (ďalej len „komora“)

A. Kritériá nevyhnutnosti regulácie komôr

A.1. Vzhľadom na súčasný vysoký počet profesijných komôr sa navrhuje prijať zásadu, že zákonom budú ustanovené len komory regulovaných profesií a komory, na ktoré je prenesený výkon verejnej moci (komory ex lege) s povinným členstvom. Pôjde o profesijnú komoru ako verejnoprávnu inštitúciu zriadenú štátom, ktorá rozhoduje o právach a povinnostiach svojich členov.

V súlade s čl. 37 Ústavy SR majú záujmové skupiny právo sa združovať s cieľom ochraňovať svoje hospodárske a sociálne záujmy v dobrovoľných združeniach. Pokiaľ komora vykonáva iba činnosť, ktorú môže vykonávať na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov ako občiansko-právne združenie právnických a fyzických osôb, nie je opodstatnené, aby bola zriadená zákonom, čím nadobúda charakter verejnoprávnej inštitúcie so všetkými dôsledkami vrátane zodpovednosti štátu za výkon verejnej moci, ktorý bol na komoru prenesený zákonom.

Zriadenie komory zákonom je potrebné podmieniť tým, že:

1. komora vykonáva alebo má vykonávať funkcie, ktoré by nemohla vykonávať ako dobrovoľné združenie, a je v záujme štátu, aby tieto funkcie vykonávala; v rozsahu týchto funkcií prenesie štát na komoru výkon verejnej moci,

2. výkon týchto funkcií štátu je z hľadiska celkových nákladov na ich výkon a z hľadiska cieľov, ktoré sa sledujú, efektívnejšie vykonávaný prenesením výkonu verejnej moci na komory ako priamo zo strany štátu; náklady štátu, ktoré by si vyžiadalo vybudovanie kapacít na zabezpečenie výkonu verejnej moci, by prevýšili riziká spojené s prenosom výkonu verejnej moci v týchto oblastiach na komoru,

3. komory združujú fyzické osoby alebo právnické osoby vykonávajúce podnikanie alebo povolanie v oblastiach, v ktorých je regulácia podnikania alebo povolania nevyhnutná; reguláciu profesijných služieb je potrebné zavádzať len na také trhy poskytovania profesijných služieb, kde dochádza k ich zlyhávaniu, pričom výber regulačných nástrojov na elimináciu trhových zlyhaní by mal zohľadňovať minimalizáciu negatívnych vplyvov regulácie na konkurenčné prostredie a hospodársku súťaž,

4. na komoru štát zákonom prenáša úplne alebo čiastočne výkon verejnej moci v oblasti registrácie osôb vykonávajúcich danú podnikateľskú činnosť alebo povolanie a dohľad nad výkonom podnikania alebo povolania.

Podmienky uvedené ad 1) - 4) musia byť splnené kumulatívne.

A.2. Na základe uvedeného sa navrhuje

a) zachovať tieto komory zriadené zákonom

Slovenská lekárska komora

Slovenská lekárnická komora

Slovenská komora zubných lekárov

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek

Komora veterinárnych lekárov

Slovenská advokátska komora

Notárska komora

Slovenská komora exekútorov

Slovenská komora audítorov

b) zriadiť zákonom

Slovenskú komoru fyzioterapeutov, psychológov, logopédov a liečebných pedagógov, namiesto doterajšej Komory stredných zdravotníckych pracovníkov združujúcej laborantov, asistentov a technikov (okrem zubných technikov), keďže kategória „stredný zdravotnícky pracovník“ bola zrušená novelou zákona o zdravotnej starostlivosti,

c) preskúmať v súlade s kritériami uvedenými v bode A.1 opodstatnenosť existencie

Slovenskej komory stavebných inžinierov

Slovenskej komory architektov

Slovenskej komory patentových zástupcov

d) zrušiť

Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru

Slovenskú komoru stredných zdravotníckych pracovníkov

Slovenskú komoru vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov

Slovenskú komoru zubných technikov

Slovenskú komoru psychológov

Slovenskú komoru daňových poradcov

Komoru geodetov a kartografov

Komoru reštaurátorov

Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru

Burzovú komoru

Komoru kominárov

Slovenskú živnostenskú komoru

Slovenskú banskú komoru

Slovenskú komoru výcvikových zariadení autoškôl

Slovenskú lesnícku komoru

- zrušením zákona, ktorým boli zriadené, alebo jeho novelizáciou.

B. Povinné členstvo v komorách

B.1. Povinné členstvo je prijateľné len vo vzťahu k osobám podliehajúcim regulácii podľa zákona, teda vo vzťahu k osobám, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť alebo povolanie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť alebo sú zodpovednými osobami za výkon danej činnosti v právnickej osobe (zodpovedný zástupca). Vydávanie licencií v týchto prípadoch je zárukou toho, že držiteľ licencie na výkon podnikateľskej činnosti alebo povolania je odborne spôsobilý a bezúhonný.

Opodstatnenosť povinného členstva je v týchto prípadoch daná tým, že komory vykonávajú dohľad nad dodržiavaním pravidiel výkonu podnikateľskej činnosti alebo povolania.

Povinné členstvo osôb, ktoré danú činnosť vykonávajú výlučne ako zamestnanci, nie je opodstatnené, pretože ako zamestnanci neznášajú zodpovednosť za výkon danej činnosti voči tretím osobám, s výnimkou prípadu, ak sú zodpovedným zástupcom pre výkon danej činnosti v právnickej osobe.

B.2. Na základe uvedeného sa navrhuje

upraviť právnu formu komôr zriadených zákonom s povinným členstvom tak, aby sa povinné členstvo týkalo len osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť alebo povolanie vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a zodpovedných zástupcov právnických osôb vykonávajúcich danú činnosť.

C. Regulácia vstupu do profesie a ingerencia štátu

C.1. Profesijné komory musia byť na takej úrovni, aby garantovali kvalitu a mieru poskytovaných služieb; ich pôsobenie však nesmie obmedzovať slobodu podnikania a hospodársku súťaž. Štát zriadením profesijných komôr zákonom súčasne na komory prenáša výkon verejnej moci v oblasti prideľovania licencií na výkon podnikateľskej činnosti alebo povolania (v rôznych formách, spravidla vo forme registrácie) a v oblasti nad výkonom podnikania alebo povolania.

Udeľovanie licencie na výkon podnikania alebo povolania nesmie obmedzovať slobodu podnikania a brániť vstupu nových subjektov na daný trh. Preto sa navrhuje dôsledné uplatňovanie registračného princípu tak, aby:

- udelenie licencie (registrácia) bolo zo zákona nárokovateľné, za predpokladu splnenia ustanovených podmienok (napríklad vzdelanie, prax, bezúhonnosť),

- podmienky registrácie boli stanovené objektívne,

- v prípade, ak je registrácia podmienená vykonaním odbornej skúšky, žiadateľ o registráciu mal právo na preskúšanie pred štátnym orgánom.

Ako dôsledok uplatňovania uvedených podmienok je neprijateľné uplatňovanie zásady numerus clausus.

V oblasti regulácie výkonu povolania alebo povolania a dohľadu nad výkonom podnikateľskej činnosti, alebo povolania:

- regulácia nesmie obmedzovať hospodársku súťaž,

- vnútorné predpisy komôr nesmú svojimi opatreniami zaväzujúcimi členov priamo, alebo nepriamo obmedzovať hospodársku súťaž, najmä nesmú priamo, alebo nepriamo stanovovať ceny výkonov svojich členov a určovať také pravidlá na výkon podnikania svojich členov, ktoré nemôžu splniť všetci členovia komory,

- všetky rozhodnutia komory musia byť preskúmateľné štátnym orgánom a súdom.

Štátnemu orgánu sa navrhuje ponechať právo vykonávať dohľad nad komorou, v rámci ktorého dozerá na dodržiavanie zákonnosti, prípadne uplatňuje zákonom ustanovené oprávnenia (právo podávať návrhy, sťažnosti, právo podať návrh na začatie disciplinárneho konania a pod.).

Priamy vplyv štátu v oblasti stavovskej samosprávy je potrebné akceptovať tam, kde je to podmienené verejným záujmom zásadného významu a v prípadoch, keď nositeľom výkonu verejnej moci je priamo fyzická osoba (výkon funkcie notára a funkcie súdneho exekútora). V týchto prípadoch je odôvodnené ponechať štátnemu orgánu aj právo na ich vymenúvanie a odvolávanie.

C.2. Na základe uvedeného sa navrhuje

upraviť právnu úpravu komôr zriadených zákonom s povinným členstvom v súlade s kritériami uvedenými v bode C.1.

(do)