Priveľa patentov zapadne prachom

Výstavy vynálezov, inovácií a technických noviniek nie sú vo svete ojedinelým podujatím. Pravidelne sa konajú v Ženeve, Bruseli, Norimbergu, Budapešti a najväčšou býva komerčne orientovaná výstava vynálezov a noviniek v Pittsburghu v USA. Podobné, síce menšie podujatie, už po tretí raz otvorili v Banskej Bystrici pod názvom UmInEx. Úrad priemyselného vlastníctva SR ho pripravil v záujme zintenzívnenia tvorivej práce vynálezcov, zlepšovateľov, vedecko-výskumných a manažérskych pracovníkov. Názov výstavy symbolizuje spojenie časti slov rozum - inovácie - exponát a vznikol v roku 1996 na tvorivom stretnutí mladých z občianskeho združenia Vedecká hračka. Prirodzene, že svoj „stánok“ mal na výstave aj tento neziskový subjekt. Ako vždy ponúkol návštevníkom pozoruhodné technické hračky, na pohľad malé perpetuum mobile. Na kolotoč stačilo napríklad zasvietiť baterkou a ten sa rozkrútil. Alebo po vhodení mincí do priesvitnej pokladničky kovové peniaze záhadne zmizli. Akoby sa vyparili, pokladnička

zostala prázdna,

hoci po jej zatrasení mince vydali zvuk. Ďalšia hračka v tvare rámika ukrývala v sebe silu, ktorá udržala vo vzduchu malé ufo. V júli tohto roku sa päť mladých priaznivcov Vedeckej hračky zo Slovenska zúčastnilo na svetovej prehliadke vedecko-technickej tvorivosti mládeže v Moskve. Zo Slovenska bolo na nej dvadsať exponátov. Vedeckú hračku možno vidieť na mnohých výstavách a jej priaznivci majú aj vlastnú putovnú výstavu. Vráťme sa však k vynálezom, ktoré dominovali tohtoročnému UmInExu. Priestor ponúkol 46 vystavovateľom s 59 pôvodnými technickými a dizajnérskymi riešeniami. Majitelia ich predstavili v podobe výkresov, prototypov, modelov i hotových výrobkov. Záujmom organizátorov bolo, aby sa na výstavu prišla pozrieť najmä študujúca mládež, pričom podujatie malo poslúžiť aj ako burza technických nápadov pre potenciálnych výrobcov a predajcov. Ich autori mohli ponúknuť

licenčné využitie

svojich riešení, na mieste prerokovať možnosti praktického využitia. Väčšina exponátov je totiž uplatniteľná v bežnom živote. Určite to platí napríklad o samonosnej posuvnej bráne zo spoločnosti Dvere a Brány Košice. Nepotrebuje žiadnu koľajničku na zemi, pretože sa pohybuje nad terénom v uchytení, ktoré je chránené vzorom. Vystavovateľ Štefan Kormúth z Bratislavy, ktorý je zároveň aj autorom patentu, predstavil rotačný viacstupňový parný stroj. Využiť ho možno v ťažkých a náročných prevádzkach. Nápojová súprava Petronely Vlhovej z Púchova obsahuje karafu a poháre z fúkaného skla, pričom podstatou nového dizajnérskeho tvaru je slza. Novú koncepciu univerzálnej celoročnej automobilovej pneumatiky s protišmykovým zariadením v nej, mimochodom riadeným systémom ABS + EDS, predstavuje nehustiteľná pneumatika so samonosnou pružnou konštrukciou. Autorom patentu je Ing. Konštantín Vika, CSc., z Bratislavy. Vojenský letecký technický a skúšobný ústav v Košiciach prihlásil štyri nové riešenia, ktoré sú určené na využitie v letectve. Novácke chemické závody predviedli spôsob výroby alkanolamínov a alkylalkanolamínov. V bežnej reči ide o spôsob výroby polotovaru pre textilný, chemický, strojársky a stavebný priemysel. Spoločnosť Etop Trading Púchov prišla do Banskej Bystrice s kolesami a medzi nimi

zaujalo koleso

pre agrotechniku z recyklovateľných pneumatík. Je to vôbec prvá pneumatika z recyklovateľného materiálu. Minulý rok získali za ňu na Agrokomplexe v Nitre najvyššie ocenenie Zlatý Kosák. Pneumatika sa hodí napríklad na fúrik alebo menšiu poľnohospodársku techniku. Využiteľným odpadom na jej výrobu sú vyradené pneumatiky z púchovského Matadoru, ktoré by sa inak museli vyhodiť. Autor úžitkového vzoru a majiteľ firmy Ing. Vladimír Lukáč so svojim kolektívom prezentoval už nejednu pozoruhodnú myšlienku. Jednou z nich je firemné múzeum kolies, v ktorom zhromaždili viacero unikátnych kolies a historických kópií. Od staroveku po súčasnosť. Niektoré z nich priviezli na výstavu, napríklad koleso s pneumatikou z roku 1920, na akých jazdili prvé automobily. Firma vyrába celý sortiment kolies, ktoré dodáva finalizujúcim výrobcom a obchodu. Etop však nie je jedinou firmou, ktorá sa zaoberá realizáciou technických nápadov svojho majiteľa. Na výstave v Banskej Bystrici v tomto smere zaujala aj spoločnosť COMI Humenné a jej výrobok, o ktorom budeme určite ešte veľa počuť. Zakladateľ a spolumajiteľ firmy Ján Komišák zo Stropkova je autorom platného patentu Samohybného zariadenia, za ktorý v týchto dňoch v Banskej Bystrici získal cenu Jána Bahýľa. Prihlášku vynálezu podal v roku 1997 a súčasne aj prihlášku úžitkového vzoru, ktorú v tom istom roku zapísali do registra. Ukončený je aj proces

patentovej ochrany,

ktorá platí pre Slovensko a desať európskych krajín. COMI je rodinná firma, ktorá začínala podnikať v oblasti lanoviek. Lekciu podnikania v tomto smere získal jej zakladateľ ešte na montážach pre Transportu Chrudim. Ako zamestnanec si sám musel zabezpečovať prácu, vyrábať i fakturovať. Firma COMI hľadala na trhu príležitosť a našla ju v tom, že chýba na ňom subjekt, ktorý by sa zaoberal výrobou ťažobných mechanizmov, ale ohľaduplných k prírode. Technický nápad postupne zdokonaľovali a myšlienka sa ukázala ako dobrá. Výsledkom je Lesan, univerzálny pásový, alebo lepšie dvojkolesovo-pásový stroj, ktorý možno využiť vo viacerých oblastiach hospodárstva. V lesníctve, vo vodnom hospodárstve, v energetike a dokonca aj v cestovnom ruchu. Napríklad v ťažko prístupnom teréne v oblasti Strečna bol Lesan jediným mechanizmom pri zdvíhaní ťažkých stožiarov. Stavali ním až 60-tonové kolosy. Takto zarobené peniaze mohla firma opäť investovať do ďalšieho vývoja v oblasti energetiky. V lesníctve by sa pri ťažbe dreva dala využiť ich

lesná lanovka,

ktorú v tomto čase testujú v Anglicku. Firma za svoju techniku získala od zahraničných environmentalistov pochvalu, že je citlivá k prírode. Na domácom trhu sa pre známu nesolventnosť firiem podobné stroje ľahko nepredávajú a zatiaľ je nádejnejšie, že sa to podarí v zahraničí. Bez certifikácie to však nejde. Predbežné odhady hovoria o sume okolo 600-tisíc Sk. V Anglicku sa však podarilo dohodnúť, že za certifikačnú značku budú môcť zaplatiť vlastnou prácou. Lesan vzbudil záujem aj vo Švédsku a tiež na americkom kontinente. S ponukou však prichádzajú firmy giganty, z ktorých majú tvorcovia Lesana tak trochu obavy a ako vraví Ján Komišák, zatiaľ sa držia pri zemi. So strojom pracujú vlastné ťažobné skupiny, ktoré sú zložené z konštruktérov-špecialistov. Tvrdo s ním pracujú v lese a doma potom uplatnia svoje skúsenosti a zlepšenia. O možnostiach uplatnenia tzv. železného koňa pred časom rokovali aj so Štátnymi lesmi, jeho význam však rýchlejšie pochopili vlastníci urbariátov. Dokonca sa vyskytol inzerát, ktorým súkromný majiteľ lesa vypísal konkurz na

ťažbu dreva,

ale s podmienkou, že to musí byť Lesan alebo ekologické zariadenie na ťažbu. Na Slovensku ich zatiaľ pracuje najmenej desať. Firme sú priaznivo naklonení v Anglicku a dobré kontakty má aj v Nórsku a vo Švédsku. Zaujímavou modifikáciou patentu je jeho využitie ako lyžiarskeho vleku. Do Poľska predali už aspoň desať týchto zariadení a pár vlekárov údajne na nich zbohatlo. Lyžiarsky vlek na tejto báze sa dá postaviť za 15 minút a na ľubovoľnom mieste. V Poľsku predá firma ročne aspoň dve vlekárske zariadenia a asi päť ich pracuje aj doma na Slovensku. Ďalší nápad využitia patentu súvisí na počudovanie s rybníkmi, ktoré sa nedajú vypúšťať. Je to niečo ako plávajúci bager, ktorý dokáže rybník vyčistiť bez vypustenia vody. Vyskúšali ho v Stropkove. „Toto leto,“ hovorí Ján Komišák, „bolo špecifické požiarmi a nám vŕta v hlave myšlienka, využiť túto techniku i na prečerpávanie vody do neprístupných terénov.“ Lesan sa s malým navijačikom dostane aj po kolmej stene. Možnosti jeho využitia tým ešte nekončia. Spomenúť možno dopravu elektrických vodičov zo Skalnatého plesa na Lomnický štít. Momentálne majú pracovníci firmy najviac práce so stavbou stožiarov vrátane telefónnych. Lesan vedia ovládať

aj na diaľku,

rádiom. Bol na skúškach v Nórsku a zaujímala sa oň aj indická armáda. Celkom novou myšlienkou, ktorá Jánovi Komišákovi a jeho spolupracovníkom vŕta v hlave, je oblasť záchranárstva. Jednoducho, zariadenie sa dá použiť napríklad na vytiahnutie uviaznutého alebo havarovaného kamióna. Podmienkou je len pevný bod a také sa pri cestách vyskytujú v hojnom počte. Domáce prostredie nie je podľa Jána Komišáka vynálezcom veľmi naklonené a zrejme vie, čo hovorí. Na mysli mal podľa všetkého zložitosti uplatnenia technického nápadu v praxi. Možno mu dať za pravdu, že z vynálezcovstva obyčajne nikto nezbohatol. Kedysi sa to možno podarilo výnimočne maďarskému vynálezcovi Rubikovej kocky. Zlepšovateľstvo podľa podpredsedu Úradu priemyselného vlastníctva SR Ing. Jána Bachratého učí technickej tvorivosti a je známe, že jeho nositelia majú k podniku osobitný vzťah. Niečo podobné chce pestovať v ľuďoch aj táto inštitúcia, známa skôr ochranou produktov duševného vlastníctva. Kedysi sa technickou tvorivosťou zaoberalo pomerne veľa ľudí. Zlepšovala sa však zastaraná technika. Prirodzene, ak dáte zlepšovateľovi elektrónkové rádio, zlepší len rádio s elektrónkami a neurobí z neho tranzistorové. Keď však zlepšovatelia majú k dispozícii novú techniku, určite budú zlepšovať aj tú. Mnohí patentoví tvorcovia dokonca

aj schudobneli,

keď všetko investovali do svojich nápadov, a predsa to nevzdali. Najväčšou prekážkou technickej tvorivosti je podľa odborníkov nedocenenie riešiteľov a ich vynálezov. Nejeden z nich svoj nápad doslova tají kdesi v šuplíku. Sú ľudia, ktorí svoje „garážové“ vynálezy prezradia len v krčme a často sa potom sami čudujú, keď sa zistí, že ide o pozoruhodný nápad. Úrad priemyselného vlastníctva chce byť technickej tvorivosti nápomocný a v týchto dňoch to potvrdil aj spomínanou výstavou, seminárom o zlepšovateľstve a odovzdaním cien za najpozoruhodnejšie technické a dizajnérske riešenia súčasnosti.

Peter Farárik