Investori chcú počuť pravdu

Kedy a ako vyčíslia uviaznuté náklady Slovenských elektrární?

Keď zástupcovia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vlani v decembri informovali o stanovení maximálnych cien v regulovaných odvetviach, zdôrazňovali tiež, že v prípade elektrickej energie by malo ísť o posledné výraznejšie zvýšenie. Potom už budú ceny elektrickej energie prakticky zreálnené. Zvyšovať by sa mali maximálne o infláciu. Pripomeňme, že od januára tohto roka dosiahlo priemerné zvýšenie cien elektrickej energie 19,82 %. Pod tieto percentá zvýšenia sa podpísali Slovenské elektrárne 6 %, rozvodné podniky asi 11,62 % a Slovenská elektrizačná a prenosová sústava dokonca iba 1,21 %. Plus ďalšie jedno percento tvorí ešte dotácia výkupných cien energie pre obnoviteľné zdroje energie. Podľa vyjadrení predstaviteľov ÚRSO odstránenie krížových dotácií a ďalších cenových deformácií bolo nevyhnutné aj v súvislosti s liberalizáciou trhu s energiami. Ten vyžaduje, aby ceny odzrkadľovali len oprávnené a uviaznuté náklady, plus primeraný zisk výroby, prenosu a distribúcie. Vzhľadom na uvedené fakty, ako aj vyjadrenia kompetentných sa teda od budúceho roka očakáva len minimálny rast cien elektriny. No či je optimizmus namieste, ťažko povedať. Prečo? Diskusia o tom, že už pri vlaňajšom zvýšení ÚRSO podcenilo výšku tzv. uviaznutých nákladov a. s. Slovenské elektrárne, prakticky dodnes neutíchajú. Z neoficiálnych informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vyplýva, že ÚRSO zahrnulo do cien elektriny

len náklady

na prevádzku jadrových elektrární (asi 2,6 mld. Sk) a náklady súvisiace s prevádzkou elektrární využívajúcich hnedé slovenské uhlie (800 mil. Sk). Medzi uviaznuté náklady ÚRSO nezaradil, na prekvapenie mnohých odborníkov, ani rozostavané bloky tri a štyri Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Ba ani očakávané straty z predčasného odstavenia bohunickej jadrovej elektrárne V-1. Pritom treba zdôrazniť, že jej odstavením prídu SE o zdroj, ktorý vyrába najlacnejšiu elektrinu. Preto MH SR v snahe naliať čistého vína a definitívne vyriešiť bod sporov iniciovalo vytvorenie pracovnej komisie, ktorá má určiť skutočnú výšku uviaznutých nákladov SE. Pracovali v nej aj zástupcovia ÚRSO a závery jej práce by mali byť známe už o niekoľko dní. Vedenie SE poskytlo členom komisie aj štúdiu, ktorú vypracovala spoločnosť Deloitte & Touche. Výšku uviaznutých nákladov v reálnych cenách z roku 2001 vyčíslila až na 53,9 mld. Sk. V prípade, že komisia bude čo len časť jej výsledkov akceptovať,

ceny elektriny

sa určite zvýšia o vyššie percento než ako avizujú niektoré médiá. Tie udávajú od 1. 1. 2004 zvýšenie len o 3 - 4 %. Nemožno totiž zabúdať na skutočnosť, že SE sú v procese privatizácie. Potenciálni investori nebudú ochotní kúpiť mačku vo vreci. Logicky budú žiadať, aby sa v stanovení cien SE kompenzovali aj náklady, ktoré im vznikli a vzniknú tým, že po zmene regulačného režimu a otvorení trhu prestanú byť niektoré ich aktíva konkurencieschopné. Navyše budúci víťaz tendra na privatizáciu 49 % akcií SE bude očakávať návratnosť vloženej investície v prijateľnom čase z hľadiska efektivity podnikania. Samozrejme, najjednoduchšia cesta ako dosiahnuť návratnosť investície je premietnuť ju do cien elektriny. A tak očakávania, že zvyšovanie cien elektriny sa skončilo, sú idealistické.

Zdena Rabayová