Peniaze slúžia ako výhovorka

V školách a nemocniciach sa s ničením hmyzu takmer prestalo

„Dezinsekcia sa v objektoch a zariadeniach vykonáva podľa aktuálnych potrieb, teda v závislosti od výskytu článkonožcov a konkrétnej situácie v tom-ktorom zariadení. Deratizáciu je zaužívané vykonávať dvakrát za rok, zvyčajne na jar a na jeseň (vychádza sa z prirodzenej migrácie hlodavcov z budov do prírody a naopak). V potravinárskych zariadeniach sa deratizácia vyžaduje štyrikrát za rok. Dezinsekcia je represívny zásah proti obťažujúcemu hmyzu v čase jeho aktuálneho výskytu, v tomto prípade nejde o prevenciu. Preventívne sa aplikuje iba deratizácia,“ uviedla pre Hospodársky denník vedúca odboru hygieny životného prostredia Štátneho fakultného zdravotného ústavu SR Ing. Katarína Halzlová, MPh. Reagovala tak na náš podnet, keď sme jej tlmočili názory predstaviteľov niektorých firiem zaoberajúcich sa deratizáciou a dezinsekciou (DD). Tí nám povedali, že tieto práce sa na rozdiel od minulosti často už ani nerobia, lebo nemocnice a školy nemajú na ne peniaze. Dezinsekcia sa kedysi napríklad v nemocniciach zabezpečovala pravidelne, teraz už len občas, aj to iba vo vybraných priestoroch, napríklad operačných sálach a kuchynkách, čím sa znižuje jej účinnosť. Čo sa týka frekvencie, podľa K. Halzlovej rozhodujúcim faktorom pri určovaní častosti aplikácie DD je kvalita použitých prípravkov. Čím dlhší je ich reziduálny účinok, tým je frekvencia aplikácie menej častá. Účinok kvalitných reziduálnych dezinsekčných prostriedkov trvá až štyri mesiace, deratizačných prostriedkov až šesť mesiacov. „Poznatky z praxe sú však také, že

zásahy DD

sa často nenahlasujú orgánom na ochranu zdravia, hoci to jestvujúca legislatíva ukladá. Túto povinnosť majú firmy, ktoré majú oprávnenie DD činnosť vykonávať. Z nášho hľadiska však ide o snahu vyhnúť sa takto povinnosti predkladať hygienikom na schválenie tzv. dezinsekčné či deratizačné programy, podľa ktorých sa majú zásahy vykonať s presným označením použitých prípravkov. Takéto programy má mať vypracované každá špecializovaná firma, ktorá sa s nimi aj zúčastňuje na konkurzných konaniach. Objednávateľ DD zásahu si však zvyčajne vyberie firmu s najvýhodnejšou cenovou ponukou, pričom sa zabúda na otázku kvality, ktorá je z hľadiska efektívnosti a účinnosti celého zásahu rozhodujúca.“ Aplikovanie dezinsekčných prípravkov v čase, keď sa hmyz nevyskytuje, nemá žiadny význam. Pri dezinsekcii ide vždy o uvoľňovanie chemických látok (musia byť schválené v zmysle zákona o chemických látkach a prípravkoch) do prostredia. Preto vykonávanie dezinsekcie je možné akceptovať len za stanovených podmienok a iba ak je na to dôvod. „Je zrejmé, že vykonávanie DD si

vyžaduje nemalé

finančné prostriedky, ktorých najmä školy a zdravotnícke zariadenia nemajú nazvyš. Táto skutočnosť však nezbavuje prevádzkovateľov zariadení povinnosti zabezpečovať realizáciu opatrení na zamedzenie nadmerného výskytu hmyzu či hlodavcov tak, aby v tejto súvislosti nedochádzalo k ohrozeniu zdravia ľudí. Na zabránenie vzniku a šírenia epidémií v dôsledku nadmerného výskytu hlodavcov a iných živočíchov môže orgán na ochranu zdravia nariadiť obci alebo mestu vykonanie celoplošnej deratizácie. Tá sa vo voľnej prírode zabezpečuje nariadením obce. Takáto operácia je však mimoriadne finančne náročná a pokiaľ sa nevykoná dôsledne a kvalifikovane, býva často málo efektívna,“ zdôrazňuje K. Halzlová.

Problematika vykonávania dezinsekcie a deratizácie a určenia podmienok a povinností súvisiacich s touto činnosťou, je riešená v týchto všeobecne záväzných právnych predpisoch. Ide o zákon NR SR č.272/1994 Z. z. o ochrane

zdravia ľudí

v znení neskorších úprav (§ 8a) - všeobecne, Potravinový kódex - (§ 38 ods. 8) - platí pre zariadenia v potravinárstve, vyhlášky MZ SR č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam, č. 109/1995 Z. z. o požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia, ako aj č. 505/2002 Z. z. - týkajúcu sa ubytovacích zariadení a náležitostí prevádzkového poriadku ubytovacích zariadení. Podľa uvedených predpisov sa vyžaduje vykonávanie DD v zariadeniach zdravotníckych, školských, potravinárskych a iných komunálnych zariadeniach. Ani jeden z nich však nestanovuje frekvenciu vykonávania týchto prác. Povinnosť zabezpečovať DD v zariadeniach by mala byť uvedená v ich prevádzkových poriadkoch.

Vladimír Turanský