Potrebujeme sa rozhýbať

Komentuje Ján Rehák

S blížiacim sa vstupom do EÚ sa čoraz častejšie zdôrazňujú výhody pohybu voľných pracovných síl . Viaceré firmy vo svete si už zvykli, že na isté práce potrebujú zmobilizovať podstatne vyššie kapacity, než aké má firma pri bežnej činnosti. Riešenia sú rôzne. Niektoré si nájdu menšie subdodávateľské firmy, iné majú databázu ľudí, ktorí sú „na voľnej nohe“ a sú ochotní prijať prácu na termínovanú zmluvu. Oba spôsoby majú svoje výhody aj nevýhody. Pri najímaní ľudí do vlastných radov je výhoda, že firme ostane väčší zisk. Pri kooperáciách s inými treba počítať s vyššími nákladmi. U nás pretrvávajú zvyky z bývalého režimu. Zaužívali sa platy, ktoré stačia akurát na prežitie a nedávajú ľuďom možnosť, aby si mohli dovoliť niekoľko mesiacov nepracovať. V praxi som sa presvedčil, že je u nás veľmi málo ľudí, ktorí sú ochotní prijať na seba riziko, ktoré prináša práca v dočasnom tíme. Radšej budú pracovať za podstatne menej peňazí len preto, že si myslia, že ich súčasné pracovisko im poskytuje zábezpeku práce až do dôchodku. Dnes je už aj táto istota dosť iluzórna. Koľko kedysi významných podnikov, ktoré boli oporami hospodárstva, kľačí na kolenách a melie z posledného? Raz ma požiadal bývalý kolega, pracujúci pre zahraničnú firmu, aby som mu pomohol nájsť istého odborníka za veľmi atraktívny plat, ktorý predstavoval asi osemnásobok toho, čo podobní odborníci zarábali za našich podmienok. Oslovil som niekoľkých potenciálnych špecialistov, ktorí by mohli takúto prácu robiť, nenašiel som však ani jedného, ktorý by bol ochotný vymeniť slabo platenú istotu za výborne zaplatenú dočasnú prácu.

Myslím si, že dobrý odborník si prácu nájde vždy. Musí však byť flexibilný a ochotný prijať rôznu prácu. Za takéhoto predpokladu je jeho pôsobenie prospešné pre obe strany. Vyžaduje si to, aby človek stále „na sebe pracoval“. Musí sa učiť, aby veľmi rýchlo vstúpil do problematiky nového pracoviska. Zvyčajne je prvou dôležitou informáciou kontrakt, ten má technickú časť, ktorá je akousi „encyklopédiou“ problematiky projektu. Ešte stále je u nás dosť ľudí, ktorí vynaložia veľkú námahu, aby zdôvodnili, prečo sa niečo nedá urobiť. Žiaľ, ešte mnoho našich ľudí si neuvedomilo, že práca dnes nechodí za ľuďmi. Aj pre naše firmy je na zváženie, či vedia regulovať svoje stavy dobre zaplatenými odborníkmi, alebo budú dávať ľuďom almužnu a odborníci im poutekajú. Všetko napokon treba podriadiť ekonomike, a tá bude diktovať, že dobrú prácu treba dobre zaplatiť.