Hospodársky denník
USD37,745 Sk
EUR41,791 Sk
CHF27,163 Sk
CZK1,27 Sk
  Utorok  9.Septembra 2003

Bush žiada peniaze a vojakov

Prezident USA varuje, že boj s terorizmom bude dlhý

V predvečer druhého výročia teroristického útoku na Spojené štáty vystúpil americký prezident George W. Bush s prejavom, ktorý bol zároveň žiadosťou, upozornením, varovaním a možno aj čiastočným priznaním viny. V prvom prípade ide o pokus „vytiahnuť“ z Kongresu ďalších 87 miliárd dolárov na boj proti terorizmu, ako aj vojakov z ostatných krajín sveta, schopných zaplátať diery v nedokonalom irackom bezpečnostnom systéme. Bush zdôraznil, že „boj proti terorizmu bude dlhý a vyžiada si obete“ a dodal, že je lepšie bojovať teraz v Iraku, Afganistane a inde, než čeliť útočníkom v uliciach amerických miest...

Potvrdil, že USA sa usilujú o prijatie novej rezolúcie v BR OSN a vyzval na prekonanie predchádzajúcich sporov na pôde Spojených národov. „Pripúšťam, že nie každý z našich priateľov súhlasil s naším rozhodnutím odstrániť Saddáma Husajna. Nemôžeme však pripustiť, aby konflikty z minulosti zasahovali do našich súčasných povinností,“ uviedol americký prezident v narážke na Francúzsko, Nemecko a Rusko.

Zároveň „nenápadne“ poukázal na minulosť, keď konštatoval, že „po druhej svetovej vojne sme opäť postavili na nohy porazené Japonsko a Nemecko a podporovali sme ich po tom, ako vytvorili dôstojné vlády. Tomuto cieľu sme obetovali roky a finančné prostriedky“.

Bush napokon vyhlásil, že práca koalície pod vedením USA v Iraku je rozhodujúca pred víťazstvo nad terorizmom: „Blízky východ sa buď stane miestom pokroku a mieru, alebo vývozcom násilia a teroru, ktorý si vyžiada ďalšie obete v Amerike a iných slobodných štátoch.“

Bushov prejav vyvolal podľa očakávania kritické reakcie Demokratickej strany. Pesimisti poukázali predovšetkým na obrovské finančné náklady, ktoré si vyžiada pokračovanie americkej vojenskej prítomnosti v Iraku. Okrem toho sa stále nepodarilo nájsť zbrane hromadného ničenia (hlavný dôvod útoku), nehovoriac o tom, že konflikt odviedol pozornosť a finančné zdroje USA od potrieb domácej ekonomiky a bezpečnosti. Jeden z uchádzačov o prezidentskú kandidatúru v radoch demokratov Howard Dean prirovnal Irak k vojne vo Vietname a obvinil vládu, že „znova zahŕňa americký ľud dezinformáciami, aby ospravedlnila obrovské nasadenie vojsk v Iraku“. Jeho kolega a konkurent John Kerry bol lakonickejší a uviedol, že „okrem toho, že nás to vyjde draho, nepredložil prezident žiadny plán“.

Prekvapujúco pozitívne (aj keď s určitou dávkou irónie) prijalo Bushov prejav Francúzsko. Podľa Paríža znamená žiadosť o poskytnutie zahraničných vojakov zmenu doterajšieho Bushovho postoja, v rámci ktorého majú hlavnú úlohu pri riadení ďalšieho vývoja v Iraku zohrávať okupačné sily - USA a Británia. Možno ju teda považovať za tiché priznanie neúspechu Američanov.

Na „zlého policajta“ sa zahral spojenec Francúzska Berlín, ktorý opätovne vylúčil vyslanie svojich vojakov do Iraku. Nemecká vláda tiež odmietla bližšie komentovať prejav amerického prezidenta, a iba skonštatovala, že ide o určitý posun.

Bushovi „prihára“. Irak si vyžaduje mravčiu prácu, a tá zasa čas, a ten sa americkému prezidentovi s ohľadom na nastávajúce voľby skracuje. Balvan zodpovednosti je čoraz ťažší.

Mladen Bosiočič

Americký administrátor Iraku Paul Bremer včera uviedol, že USA sa zaviazali poskytnúť bezprecedentnú sumu finančných prostriedkov na obnovu vojnou zničenej krajiny. „Je to jeden z najväčších nevojenských rozpočtov, ktoré sa žiadali v americkej histórii. Predstavuje viac ako desaťnásobok toho, čo vôbec kedy Spojené štáty minuli za jeden rok v ktorejkoľvek inej krajine. A je to jasná ilustrácia toho, že Američania sú odhodlaní dokončiť prácu, ktorú sme začali, keď sme pred štyrmi mesiacmi oslobodili Irak,“ povedal Bremer.

Poradkyňa prezidenta Georga W. Busha pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová včera varovala, že „slobodu a bezpečnosť nemožno merať peniazmi“. Zapojila sa tak do diskusie okolo najnovšieho Bushovho vyhlásenia k Iraku a podporila nepriamo požiadavky na zvýšenie finančných prostriedkov pre americké akcie v Afganistane a Iraku. Okrem toho zdôraznila, že Bush sa vo svojom vystúpení k Iraku nezmienil o „probléme“ zbraní hromadného ničenia, pretože táto otázka bola priamo spojená s osobou Saddáma Husajna. „Je to jednoduché. Saddám už nie je pri moci,“ uviedla s konštatovaním, že potom nie je aktuálna ani obava z takýchto zbraní v jeho vlastníctve.

.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.