Aký bude náš part v Európe

Slovenský vplyv v Európskej únii bude samozrejme závisieť od stavu našej politiky, hospodárstva, súdnictva, úrovne vzdelania a kultúry. Teda od toho, či budeme zaostávajúcim a problémovým členom spoločenstva, ktorý si bude neustále vymáhať viac pozornosti, alebo či budeme ponúkať tvorivý prístup a kvalitu. To je proces dlhodobý a nikdy sa nekončiaci. Slovensko však musí plniť úlohy aktuálne. Náš vplyv sa totiž bude odvíjať od úrovne slovenského zastúpenia v orgánoch únie. Aj preto je nevyhnutné venovať mimoriadnu pozornosť výberu úradníkov pre Brusel, na kandidátky do Európskeho parlamentu i na post európskeho komisára za Slovenskú republiku. Úradníkov si vyberá Európska únia konkurzom. Záujemcovia sa môžu hlásiť aj sami. Podľa informácií z vlády vo výbere vhodných kandidátov zaostávame. Napríklad Poliaci či Maďari už dnes pripravujú svojich záujemcov a posielajú ich na stáže do Bruselu. Ak nechceme zostať pozadu, mali by slovenské vysoké školy, vedecké inštitúcie, štátne orgány, nezávislé organizácie ale aj politické strany systematicky vyhľadávať, pripravovať a posielať na konkurzy schopných mladých ľudí. Kandidátky do Európskeho parlamentu by mali byť zostavené tak, aby poslanci mali dostatočné znalosti a schopnosti vyjednávať na medzinárodnom fóre.

Úroveň našich poslancov bude vizitkou slovenskej politickej kultúry. Pre výrazný úspech kandidátok vo voľbách je dôležité, aby ich zaplnili výrazné osobnosti. Výber kandidátov by sa nemal stať obeťou miestnych záujmov, snáh zbaviť sa niektorých ľudí z vnútornej politiky. Aj občania by mali dostatočne skoro poznať mená uchádzačov o členstvo v Európskom parlamente, aby mohli kontrolovať ich schopnosti. Voľba slovenského európskeho komisára bude kľúčová. Jeho rola je výrazne politická a bude závisieť na jeho predpokladoch pohybovať sa v najvyšších poschodiach európskej politiky. Nie je práve najlepšou vizitkou a signálom do sveta, ak jedna z politických strán vládnej koalície neočakávane predložila návrh vlastného kandidáta, hoci už dávnejšie sa vzácne zhodli koalícia aj opozícia na inom skúsenom politikovi. Prvý komisár bude menovaný iba do konca roka 2004, kedy bude po voľbách do Európskeho parlamentu ustanovená nová komisia. Až potom budú môcť štáty predkladať tri návrhy, odrážajúce domáce politické spektrum. Preto by sa všetci zodpovední mali odosobniť od vnútropolitických tlakov a menovať prvého komisára s vedomím, že bude dôrazne pripravovať náš vstup do komisie.

Odklady výberu európskeho komisára a súťaže uchádzačov o poslanecké miesta môžu oslabiť možnosti získavať si hneď od začiatku silnú pozíciu v európskych štruktúrach. Slovensko bude mať v Európskom parlamente 14 poslancov, ktorí budú volení na päť rokov na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním, pričom SR bude tvoriť jeden volebný obvod. Na poslanca tohto parlamentu bude môcť kandidovať podľa zákona o voľbách do Európskeho parlamentu, ktorý ešte bude posudzovať vláda SR, každý, kto môže voliť a má 21 rokov. Europoslanci budú môcť byť súčasne poslancami národných parlamentov. Zákon o voľbách do EP by mal vstúpiť do platnosti až po vstupe SR do EÚ.

Pozícia Slovenska k nadchádzajúcim rokovaniam o texte ústavnej zmluvy Európskej únie a nominácia slovenského eurokomisára budú predmetom dnešného zasadania Koaličnej rady. V súvislosti s budúcoročným obsadením postu komisára Európskej komisie stoja proti sebe nominácie KDH s bývalým hlavným vyjednávačom s EÚ Jánom Figeľom a SDKÚ, ktoré presadzuje šéfa pre európsku integráciu americkej firmy Coca Cola Ivana Štefanca. Ostatné vládne strany SMK a ANO deklarovali, že ich tieto stranícke nominácie bez predchádzajúcich koaličných konzultácií prekvapili.

Formálne pravidlá pre výber zástupcu do Európskej komisie (EK) Slovensku zatiaľ chýbajú. Konečné rozhodnutie bude mať pravdepodobne v rukách vláda, hoci opozícia by privítala, keby o tom rozhodoval aj parlament. Konečný termín na predloženie oficiálnej kandidatúry slovenského komisára EÚ je 1. marec 2004.

Eleonóra Bujačková