Vedeli by, na čom sú

Poučme sa raz aj od rybárov

Aj po sobotňajšom kole kvalifikácie ME 2004 je v čele 5. skupiny Island pred vicemajstrami sveta Nemeckom a druhou ostrovnou baštou európskeho futbalu Škótskom. Je to tak, dlhoročná tradícia a zvyky v európskom futbale stanovené mocnými sú čoraz viac a viac nahlodávané futbalovými „trpaslíkmi“. Ibaže ostrovná krajina s približne 270-tisíc obyvateľmi, ktorých prioritou je prevažne námorný rybolov, dnes už naháňa strach hviezdam futbalového sveta. Časy sa menia, zápasy, ktoré prednedávnom Völler a spol. odohrali len z povinnosti, sa stávajú šlágrom kola. Presne takýmto prívlastkom bol ovenčený duel v Reykjaviku, a takým aj ostal. Len čo Dadason, T. Gudjónsson, Gudjohnsen, Hreidarsson a ďalší „rybári“ ukotvili svoje bárky pri brehu, rozhodili na národnom štadióne iné siete, z ktorých sa pestovaným a dobre plateným bundesligovým futbalovým profesionálom naozaj ťažko unikalo. Najmä po prestávke pred vypredaným hľadiskom (7035 divákov, väčší štadión na Islande nemajú) bola posádka kouča Ásgeir Sigurvinssona jasne lepšia, a tak je bezgólová remíza pre reprezentantov krajiny gejzírov a fjordov vlastne sklamaním. Dvakrát sa totiž brankár hostí Kahn bezmocne pozeral, ako lopta letí za jeho chrbát, našťastie ho Wörns a Baumann na bránkovej čiare vždy zastúpili. Islandskí futbalisti si senzačné prvenstvo v jednej z kvalifikačných skupín udržali, zatiaľ držia kormidlo pevne v rukách a pokračujú vo svojej nečakanej púti smerom ma európsky šampionát.

Na futbalovej mape Európy maják najsevernejšie položeného hlavného mesta Európy Reykjaviku bliká čoraz výraznejšie, ten slovenský už prakticky stratil akýkoľvek jas. Slovenský futbalový zväz a realizačný tím reprezentácie využili asociačný termín (na starom kontinente sa hralo 20 medzištátnych stretnutí) a zrušili sobotňajšie ligové kolo, aby sa reprezentanti pokojne pripravili. Na Macedónsko, ktoré privítame zajtra v Žiline a máme strach, či si po tomto zápase udržíme hoci len to tretie - nepostupové - miesto. Neviem, či nám približne dvadsaťkrát menší islandský národ môže byť vzorom, navyše sú to väčšinou rybári, no aj chovatelia oviec, dobytka, prasiat a hydiny. Je to špecifickosť európskeho štátu v severnej časti Atlantického oceánu. My máme svoje špecifiká, napríklad Rómov. Aby bolo jasné, skutočne sveta skúsený futbalový odborník Jozef Vengloš, zrejme hľadajúci rezervy slovenského futbalu, objavil aj túto tému. Povšimnúť si futbalových kvalít hráčov rómskeho etnika nie je až tak od veci, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať a navyše je na to vhodný okamih. Tréner Ladislav Jurkemik sa nepohodol s Hlinkom i Karhanom, mal by teda siahnuť niekde do hlbín slovenských piatich líg a nájsť skrytý tromf národného tímu. Rómovia sú tvorivými individualitami aj vo futbale, v Čároch na Záhorí by o tom vedeli povedať viac. Pred duelom s Nemeckom vyhlásil Sigurvinsson: „Nie sme síce žiadni Brazílčania, ale máme tímového ducha.“ Jurkemik by pred zajtrajším zápasom mohol povedať niečo v podobnom duchu. „Nemáme rybárov, máme Rómov.“ A ľudia by hneď vedeli, na čom sú.

Martin Sládek