Výber eurokomisára nás predstaví

Objektívne kritéria určené Európskou úniou nasmerujú rozhodnutie koaličnej rady.

Prvý máj 2004 posúva Slovensko do tzv. povstupovej integračnej fázy. Stúpenci inštitucionalizmu považujú integráciu krajiny za úspešnú až vo chvíli, keď príde k jej plnohodnotnému začleneniu do rozhodovacích a riadiacich štruktúr integrujúceho sa celku. Od úspešnosti etablovania sa Slovenska v orgánoch EÚ závisí, akým stabilným a dôveryhodným partnerom Slovensko v únii bude,

akým prínosom

budú pre orgány EÚ slovenskí zástupcovia a reprezentanti bez ohľadu na to, či pôjde o európsky parlament, radu alebo samotnú komisiu. Nominácia historicky prvého slovenského eurokomisára je súčasťou inštitucionálnej integrácie Slovenska v rámci štruktúr EÚ. K očakávanému a všeobecne akceptovanému kandidátovi Jánovi Figeľovi, hlavnému vyjednávačovi SR s EÚ a symbolu eurointegračného procesu na Slovensku, pribudol v uplynulom roku Ivan Štefanec, nominant SDKÚ a predsedu vlády SR M. Dzurindu, popredný predstaviteľ spoločnosti Coca Cola v strednej Európe. Z tohto aspektu je úplne prirodzené, že Ivan Štefanec zdôrazňuje práve hospodársku dimenziu integrácie, ako aj samotnej EÚ. Na Jána Figeľa možno z toho aspektu nazerať aj ako na aktéra predvstupovej fázy, ktorý svoju úlohu v pozícii hlavného vyjednávača síce príkladne splnil, ale v realite európskych peňazí už pre neho niet miesto. Pri istom zovšeobecnení by sme mohli konštatovať, že sa tu stretajú predstavitelia dvoch navzájom odlišných integračných koncepcii. Na strane jednej už spomínaného inštitucionalizmu so svojou hlavnou premisou, že integrácia je vo všetkých jej štádiách odkázaná na politický konsenzus a podporu, na strane druhej funkcionalizmus, ktorý zdôrazňuje predovšetkým primát hospodárskej dimenzie a ekonomickej konvergencie medzi integrujúcimi sa štátmi. Odpoveď na otázku, čím EÚ vlastne je, by bola preto zrejme aj odpoveďou na malý

slovenský rébus

o vhodnom kandidátovi na eurokomisára. V rámci EÚ sa stretávame s medzivládnymi a nadnárodnými orgánmi, hovoríme o exekutíve, jurisdikcii, ako aj zákonodarnej moci, vášnivo sa diskutuje o európskej ústave. Spochybňovať, že Európska únia má štátny charakter, či ignorovať tendencie, ktoré v rámci EÚ posilňujú nadnárodný rozhodovací proces by bolo zbytočné a skôr smiešne. Úvahy o zjednotenej Európe ako voľnej kooperácii plne suverénnych štátov založenej na ekonomickej výhodnosti stratili svoje opodstatnenie už po prijatí Jednotného európskeho aktu v roku 1986, ktorý následne len urýchlil inštitucionalizáciu EÚ v Maastrichte roku 1992. EÚ nie je vôbec len o peniazoch v ich najrozmanitejšej podobe. EÚ čoraz väčšmi žije vlastným životom, od zakladajúcich štátov čoraz autonómnejším. V návrhu európskej ústavy sa počíta dokonca s medzinárodnoprávnou subjektivitou EÚ. Žiaden štát nie je len o peniazoch a to platí aj vtedy, keď každý štát má vlastný rozpočet a jednotlivé rezorty, v prípade EÚ hovoríme o direktoriátoch, vlastné rozpočtové kapitoly. Komisári hlasujú o množstve smerníc a nariadení, ktoré majú priamy dosah a účinok na členské štáty. Komisia neschvaľuje len rozvojové projekty, ale hlasuje aj o etických a čisto politických otázkach. Z tohto dôvodu sa od počiatku samotnej európskej integrácie zaužíval trend

politických nominácii

na pozície do Bruselu. Európska únia bola vždy o realizácii určitej vízie, ktorá postupom času zahrňovala čoraz väčší okruh oblastí. Politickosť komisie potvrdil nedávno aj predseda komisie Romano Prodi, keď diplomaticky vymedzil kritéria, ktoré budú zohľadňované pri výbere komisárov z pristupujúcich krajín. Kritéria sú jednoznačné: jazyková vybavenosť, politické skúsenosti a odbornosť v otázkach európskej problematiky. Tieto kritéria sa môžu zdať ako špecifické, ale v skutočnosti sú to predpoklady, ktoré sa uplatňujú pri obdobných nomináciách už desaťročia. Je v záujme každého členského štátu, aby na tento post bol nominovaný kandidát, ktorý je nositeľom určitej čitateľnej a celej verejnosti známej vízie. Človek, ktorý

obstál a vyzrel

v politickom prostredí, získal kredit, reputáciu a požíva dôveru. Je šťastím Slovenska, že sa vyprofilovala na našej politickej scéne v uplynulých rokoch osobnosť, ktorá spĺňa nielen všetky tieto kritéria, ale ktorej sa podarilo vytvoriť náležité spoločenské zázemie v samotnom Bruseli. Človek, pri ktorom vie Slovensko a tiež Brusel, čo od neho možno a čo nemožno očakávať. Bolo by smutné, keby sa predmet výberu prvého slovenského eurokomisára mal stať na Slovensku predmetom politického kupčenia. V opačnom prípade bude 12. januára rozhodovanie koaličnej rady o tejto otázke jednoduché, keďže všetky objektívne kritéria, vymedzené samotnou EÚ, spĺňa iba jeden z menovaných kandidátov.

Tomáš Taraba