Nažeravo a načisto

Experimentálna hudba skupiny Sigur Ros je nezaraditeľná a tajuplná zároveň. Ak si myslíte, že sa o hudobníkoch a hudbe tejto osobitnej a zvláštnej skupiny dozviete niečo z albumov ich CD nosičov, ste na hlbokom omyle. Potom sa, zrejme rovnako ako všetci ostatní zvedavci, pokúsite kliknúť v počítači na stránku www.sigur-ros.com. Dopadnete rovnako - nedozviete sa vôbec nič. Aspoň nič podstatné. Skupina si svoj myšlienkový aj súkromný svet pomerne dobre ukrýva (neviem, ako to funguje v ich domovských bulvárnych časopisoch). Album z roku 2002 nemá nijaký titul, na bielom, čiastočne vystrihnutom plastovom obale je iba nápis Sigur Ros. Vzadu je aspoň nálepka s nápisom PIAS recordings (v SR distribuuje BMG). Na CD nosiči s bielou etiketou bez zbytočných písmen s ešte belším dvojitým obrázkom je séria experimentálnych kompozícií. Ťahavých, nenáhliacich sa, podfarbených nádherne sfarbeným ľudským hlasom. . Sigur Ros (alebo aj Sigur Rós) predstavuje mliečne rána, bezstarostnosť, nádej. Podčiarknutú husľami, spevom, intonáciou. Akoby túto ducha povznášajúcu hudbu naozaj priniesli z neba anjeli pre potešenie ľudského rodu. A ak niečo v hudbe zaškrípe, je to len zvuk vetra v závere niektorej z kompozícií. Lebo svet, do ktorého sa štylizujú Sigur Ros, je síce hudobne experimentálny a tak trochu žeravý, ale čistý a úprimný.

Miloš Drastich