Benešove dekréty zámienkou

Čo sa skrýva za relativizáciou počas hrôz druhej svetovej vojny?

O príčinách ustavičného vracania sa k chúlostivej otázke Benešových dekrétov, úsilí istých kruhov využiť prípadné Centrum pre odsunutých so sídlom v Berlíne na relativizovanie viny Nemecka v druhej svetovej vojne, ale aj o užitočnosti takéhoto zariadenia so sídlom napríklad v Poľsku a s medzinárodným charakterom hovorí medziiným v rozhovore pre včerajšie vydanie viedenského denníka Der Standard český historik Václav Kural (76). Podľa názoru experta na dejiny česko-nemeckých vzťahov, ktorý v období normalizácie musel na 17 rokov zabudnúť na pedagogickú činnosť, „sa reči o utrpení a práve na majetok dobre počúvajú a možno si ich rôznym spôsobom vykladať“. V minulosti to platilo hlavne o Bavorsku, kde predstavuje otázka Benešových dekrétov už tradične predvolebnú tému vzhľadom na prítomnosť miliónovej voličskej základne

z radov vysídlencov,

po nástupe spolkového kancelára Gerharda Schrödera však časť útokov Sudetonemeckého landsmanšaftu smeruje na Prahu z Rakúska. Historik pripomenul akúsi národnú eufóriu, ktorá bola citeľná po odsúdení vysídlenia rakúskym parlamentom, avšak dodal, že v súčasnosti sa situácia trocha upokojila.

Václav Kural netajil v interview jednoznačne odmietavý postoj k zriadeniu Centra pre odsunutých v Berlíne, pretože je presvedčený, že takýto krok by viedol k úsiliu relativizovať vinu Nemecka na hrôzach druhej svetovej vojny. V tejto krajine dochádza totiž, podľa českého historika, v súčasnosti k snahám revidovať ten obraz Nemcov počas vojnového konfliktu, ktorý sa vytvoril v 60. rokoch veľkou a užitočnou sebakritikou. Relativizuje sa zaobchádzanie so Židmi, ktorým sa pripisujú viny, vyzdvihuje sa veľké utrpenie Nemcov počas vojny, konštatoval V. Kural. Treba si podľa neho uvedomiť fakt, že strašné veci, ktoré sa udiali, boli dôsledkom predchádzajúcich zločinov. V rozhovore, v ktorom historik zdôrazňuje, že sa ľudia profesionálne venujúci dejinám musia stále usilovať o ich

objektívny výklad

bez toho, aby robili za minulosťou hrubú čiaru, sa Václav Kural vyjadruje aj k problematike pretrvávajúcich rakúskych iniciatív proti Jadrovej elektrárni Temelín. Priznáva, že nie je odborníkom v tejto oblasti, že má aj sám strach z prípadnej havárie, ale upozorňuje, že príklady z Nemecka i Francúzska dokazujú aj možnosť bezpečnej prevádzky jadrových elektrární. Na margo blížiaceho sa vstupu Česka do Európskej únie odborník na česko-nemecké vzťahy povedal, že by rád uveril tomu, že sa jeho krajine naskytne nová šanca na vzájomné spoznávanie sa a postupné odstraňovanie rozdielov medzi jednotlivými štátmi. „Česko vstupuje do EÚ v postavení slabšej krajiny. Potrebovali by sme silnejšie sebavedomie, ale s tým sa nedá nič robiť. Musíme sa usilovať kompenzovať to napríklad kooperáciou s Holandskom, Dánskom, krajinami V4 a Rakúskom. Myslím si, že to pôjde,“ uzatvára interview Václav Kural, ktorý vyjadruje nádej, že si Nemecko zachová aj v rozšírenej EÚ svoj užitočný vplyv.

(TASR)