Majú stimul odpad separovať

Automobilový a chemický priemysel poplatky vzorne platia

Hoci kritiky proti pôsobeniu Recyklačného fondu neutíchajú, faktom je, že fond funguje už tretí rok (zaregistrovaný bol 6. 11. 2001). Pripomeňme, že vznikol na základe znenia zákona o odpadoch. Tvorí sa z poplatkov, ktoré doň odvádzajú dovozcovia a výrobcovia stanovených komodít. Konkrétne ide o nasledujúce komodity - sklo, papier, žiarivky s obsahom ortuti, plasty, elektronický šrot, viacvrstvové kombinované materiály, opotrebované pneumatiky, oleje, staré vozidlá. Kým rok 2002 možno považovať za rozbehový, v súčasnosti podľa vyjadrení predstaviteľov Recyklačného fondu už fond funguje tak, ako sa očakávalo pri jeho konštituovaní. To znamená, že fond napĺňa ciele stanovené nielen v zákone o odpadoch, ale aj v Programe odpadového hospodárstva SR do roku 2005. „Môžem povedať, že významné podnikateľské subjekty, ako aj Združenie miest a obcí Slovenska uvítali vznik Recyklačného fondu ako organizácie, ktorá im pomôže plniť podnikateľské zámery v odpadovom hospodárstve a spracovať odpad ako cennú druhotnú surovinu. Aj keď len čiastočne, lebo finančná pomoc z Recyklačného fondu je maximálne do výšky tridsať percent plánovaných investičných prostriedkov. Zvyšných 70 % musí vložiť do projektu žiadateľ o podporu,“ zdôraznil predseda Správnej rady Recyklačného fondu Juraj Dlhopolček. Ďalej dodal, že zámerom Recyklačného fondu je v súlade s legislatívou dôsledne uprednostňovať materiálové zhodnocovanie pred energetickým. Tým, že fond podporí

dobré projekty,

prispieva k rozvoju domáceho recyklačného priemyslu a k vytváraniu nových pracovných príležitostí. Šancu podpory má každý projekt, ktorý spĺňa stanovené kritéria a podmienky. „Obracajú sa na nás malí podnikatelia, ale aj renomované spoločnosti a firmy. Myslím si, že aj podpora z fondu je ten správny stimul, ktorý pomáha napĺňať ich rozvojové programy,“ dodal J. Dlhopolček. Doteraz schválili viac ako tristo žiadostí. Napríklad pre regionálne zoskupenia obcí do konca októbra 2003 poskytli približne 110 mil. Sk. Okrem toho obce do konca minulého roka dostali viac ako 10 mil. Sk na separovaný zber, ktoré si môžu nárokovať na základe znenia zákona (všeobecný sektor). Práve v oblasti podpory separovaného zberu a zapojenia sa obyvateľov do tohto systému zvyšoval Recyklačný fond na rok 2003 motiváciu miestnej samosprávy a občanov zvýšením príspevku na podporu separovaného zberu, určeného na zhodnotenie. Samozrejme, s podmienkou, že ide o odpady zahrnuté medzi komodity, za ktoré sa platí príspevok do fondu. Konkrétne sa vlani, oproti roku 2002, zvýšil príspevok obciam o 1000 Sk, a to až na 1300, 1500 a 1800 Sk za tonu vyseparovaného a odovzdaného odpadu na zhodnotenie. Výška príspevku závisí od kvantitatívnej a kvalitatívnej úrovne separácie. Dôležitý je tiež fakt, že aj

obec sa môže

formou projektu uchádzať o podporu z jednotlivých sektorov. Aj samosprávy museli pôvodne preukázať, že z vlastných zdrojov poskytnú na realizáciu projektu uvedených 70 % prostriedkov. Vlani v októbri však správna rada fondu rozhodla, že až 95 % finančných prostriedkov na zavedenie separácie a budovanie kapacít bude poskytovať Recyklačný fond. Podľa vyjadrení predstaviteľov fondu v súčasnosti sa snažia predísť tomu, aby sa obce - či už samostatne alebo cez podniky pôsobiace v komunálnej sfére, do tohto procesu zapojili živelne. Východiskom je združovanie prostriedkov a budovanie napríklad zberných dvorov pre viacero obcí v jednom regióne. Okrem uvedených príspevkov fond sumou vyše 600 mil. Sk podporil projekty v jednotlivých sektoroch. Najviac prostriedkov smerovalo na zber, zvoz a využitie starého papiera, plastov, elektronického šrotu. Práve objem plastov a elektronického šrotu predstavuje v odpadovom hospodárstve Slovenska čoraz vypuklejší problém. Kým plasty (z nich najmä PET fľaše, ktorých sa v SR ročne „spotrebuje“ až takmer 300 miliónov) zbytočne

zapĺňajú kontajnery

a hromadia sa na skládkach, do popredia vystupuje aj otázka - čo s elektronickým šrotom? Okrem starých televízorov, rádioprijímačov a práčok pribúda aj telefónov, počítačov a pod., ktoré už dožili. Často končia na divokých skládkach, lebo občania nevedia, kam s nimi. Preto fond dosiaľ podporil projekty, ktoré riešia zber a zhodnotenie elektronického šrotu, vybudovanie linky na jeho separáciu, rozbeh systému recyklácie elektronického odpadu a pod. Pokiaľ ide o sektor papiera, J. Dlhopolček povedal: „Slovenský papierenský priemysel bol historicky budovaný tak, že využíva sekundárne vlákna. To znamená, že naším cieľom je získať čo najviac zberového papiera, aby spracúval túto cennú druhotnú surovinu.“ Podporené projekty v tomto sektore sa teda zameriavajú na rozšírenie zberových systémov v oblasti zberu, separácie a následného zhodnotenia papiera. Kritici fondu argumentujú proti jeho existencii aj faktom, že až 70 % poplatkov doň nepríde, lebo podnikateľské subjekty si neplnia svoje povinnosti zo zákona. J. Dlhopolček k tejto téme dodal: „Toto tvrdenie, ako mnoho iných, ktoré používajú

niektoré skupiny

ľudí, nie je ničím podložené. Aj v iných odvetviach, či je to poisťovníctvo, daňovníctvo a podobne, nie všetky subjekty seriózne pristupujú k povinnostiam, ktoré im určujú zákony. Preto sa nedá paušálne povedať, že sedemdesiat percent subjektov neplatí do fondu. Toto tvrdenie je nepravdivé. Náš odhad je, že okolo dvadsať percent, čo predstavuje globálny štatistický údaj o neplatení aj iných poplatkov, ktoré som spomínal. Odvetvia, ktoré sú seriózne, či je to chemický, automobilový alebo papierenský priemysel, si považujú za česť, že môžu podporovať likvidovanie takého odpadu, ktorý ostane po splnení predchádzajúcej životnosti výrobku.“

Zdena Rabayová