Samospráva sa vie obhájiť

ZMOS sa ukázalo ako dôsledný partner vlády a parlamentu

Prijatie spravodlivej fiškálnej decentralizácie, vyrovnanie sa s kompetenciami v oblasti školstva a zvládnutie vstupu Slovenska do Európskej únie sú priority Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) na rok 2004. Samospráva podľa predsedu ZMOS Michala Sýkoru chce, aby po fiškálnej reforme obce a mestá od roku 2005 dokázali zabezpečiť výkon svojich originálnych i prenesených kompetencií. Samospráva si želá, aby mohla do priebehu decentralizácie finančných tokov medzi centrálnu vládu a regióny a miestnu samosprávu aktívne vstupovať. Reformu by mal parlament podľa neho schváliť s dostatočným predstihom už v prvom polroku budúceho roka. Prehlbovaniu nerovnosti medzi regiónmi by mal zabrániť inštitút medziregionálneho vyrovnávania, v rámci ktorého by bohatšie oblasti pomáhali slabším, dodal M. Sýkora. Riešenie problémov školstva vidí predseda ZMOS v horizonte troch až piatich rokov. Dôležitým bude stanovenie výšky normatívu na žiaka, od ktorej sa bude odvíjať financovanie škôl. „Asi nie je záujmom, aby sme zatvárali školy. Pri školách nemôže platiť princíp ako v zdravotníctve,“ zdôraznil s tým, že možnosti dochádzania sa u nás nedajú porovnať so západnými krajinami. Ide o citlivú otázku, ktorá sa týka širokého okruhu ľudí. Samospráva tiež verí, že

hladko zvládne

májový vstup SR do EÚ a dokáže sa vyrovnať so zmenami, ktoré s tým súvisia. M. Sýkora pripomína, že obce a mestá dokázali schopnosť čerpať prostriedky z eurofondov, keď pripravili kvalitné projekty. V únii chcú dynamizovať rozvoj získaním európskych peňazí na dobudovanie infraštruktúry, budov v školstve a zdravotníctve a aktivít v sociálnej sfére. Veľké množstvo financií môže Slovensko získať z cestovného ruchu. „Máme všetko okrem mora,“ konštatoval predseda ZMOS. Možnosť na riešenie nezamestnanosti vidí práve v službách, ktoré súvisia s cestovným ruchom napriek tomu, že je veľmi slabo vnímaný ako priorita krajiny. Vláda by mala tiež viac investovať do propagácie krajiny.

Financie, ako sa ukazuje, budú, ale aj boli jedným z hlavných problémov, ku ktorým sa ZMOS vyjadrovalo v priebehu celého uplynulého roka. Niekoľkokrát sa dokázalo, že požiadavky na dodatočné financovanie výkonu kompetencií boli vlani zo strany miest a obcí vždy oprávnené a ich prepočty presné. Štát sa v nejednom prípade správal pochybovačne, opatrnícky, ba až váhavo, čo vyhrocovalo problémy. Napríklad s funkčnosťou škôl a školských zariadení. Po uhoľných a chrípkových prázdninách, ktoré naša verejnosť dôverne pozná, sa vlani na Slovensku udomácnil nový termín - starostovské prázdniny. Hrozili a v nejednom prípade aj boli, keď obec z dôvodu nedostatku financií na energetické médiá musela zastaviť výučbu. Boli to veru

zahanbujúce situácie,

keď Slovensko na prahu vstupu do EÚ zatváralo vzdelávacie inštitúcie! ZMOS vyjadrilo vlani zásadné výhrady proti zvýšeniu spotrebných daní z minerálnych olejov a zrušeniu zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. Zvýšenie dane z minerálnych olejov spôsobilo rast cien dopravy a následne rast cien tovarov a služieb, ktorých spotrebiteľmi sú obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie. „V súčasnosti ešte stále nie sú odstránené disproporcie v rozpočtoch obcí a miest, ktoré vznikli ako výsledok predchádzajúcich cenových a daňových opatrení k začiatku tohto roka,“ uviedla v tom čase samospráva vo svojom stanovisku. Rovnako negatívny dôsledok na rozpočty má aj zrušenie zníženej sadzby zjednotenie DPH na 19 % od 1. januára 2004. Rozhodujúcu časť výdavkov samosprávy tvoria totiž tovary a služby, zdaňované vlani zníženou mierou. Oba návrhy zákonov boli na rokovanie parlamentu podľa ZMOS predložené bez zdôvodnenia dôsledkov na rozpočty obcí a bez návrhu na úhradu ich zvýšených výdavkov, čo považuje ZMOS za rozpor so zákonom o rozpočtových pravidlách.

„Vlastné príjmy miest a obcí a originálne kompetencie by mali byť kontrolované prevažne občanmi, vnútornou kontrolou, prípadne zákonmi iného charakteru,“ uviedol podpredseda ZMOS Jozef Turčány. Odôvodnil to rozhodnutiami, ktoré sa tvoria v reálnom čase, preto ich lepšie posúdi hlavný kontrolór. Najvyšší kontrolný úrad, ktorý vykonáva vonkajšiu

kontrolu spätne

aj o niekoľko rokov neskôr, by mal posudzovanie situácie zložitejšie. Kontrolovať podľa ústavy môže NKÚ príjmy, ktoré samospráva dostala od štátu na prenesený výkon kompetencií. Samospráva pripomenula, že hlavný kontrolór je zo zákona povinný informovať obecné zastupiteľstvo minimálne dvakrát do roka o vykonaných previerkach. Zároveň sa podieľa na zostavovaní štatistického výkazu, ktorý odchádza na ministerstvo financií vždy koncom februára za predchádzajúce obdobie. Kontrolór je spoluzodpovedný a postihnuteľný, tvrdí podpredsedníčka ZMOS Viera Krakovská, keďže musí poukázať na prípady, v ktorých boli porušené pravidlá. Okrem kontrolóra vlastné príjmy miest a obcí kontroluje daňový úrad, pripomenula V. Krakovská. Suma 756 miliónov korún, ktorú 16. júla schválila vláda na prevádzku regionálneho školstva, nebude stačiť. V reakcii na prijatý návrh na dofinancovanie prevádzkových nákladov regionálneho školstva v roku 2003 to uviedol vtedy predseda ZMOS. Odvolal sa na pôvodný návrh, ktorý hovoril o 1,2 miliardy na zabezpečenie základného a stredného školstva. Poznamenal, že uvedenú sumu, ktorá vychádza z presného nápočtu, zohľadňujúceho

aktuálne ceny,

odobril aj Výbor NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a je výsledkom dohodovacieho konania medzi ministerstvami školstva a financií, ZMOS a školami. Upozornil, že len na prevádzku základných škôl vtedy stále chýbalo asi 250 mil. Sk. Hrozba zatvorenia niektorých škôl tak ostávala aktuálna. O ďalšom postupe malo rozhodnúť ZMOS 20. augusta na mimoriadnej rade. Šéf rezortu školstva Martin Fronc bol presvedčený, že schválená suma pokryje prevádzkové náklady škôl do konca roku 2003. Vlaňajší rozpočet počítal s 5,8 miliardy Sk na prevádzku regionálneho školstva. Nárast prevádzkových nákladov však spôsobilo najmä zvýšenie cien za energie. ZMOS podporilo aj financovanie základných a stredných škôl a školských zariadení prostredníctvom normatívu na žiaka. Nový model, ktorý predstavilo rezortné ministerstvo, považuje za transparentný. Samotné normatívy však podľa samosprávy neodstránia finančnú poddimenzovanosť škôl. Určujúcim momentom budú východiská na ich vypočítanie. Zástupcovia samosprávy navrhli, aby sa do normatívov premietli aj nevyhnutné prevádzkové, mzdové i kapitálové výdavky. Štát by mal tiež zákonom garantovať nevyhnutný objem prostriedkov a zásady jeho pravidelnej valorizácie. Za zbytočný považuje ZMOS tok peňazí cez krajské školské úrady. Financie by mali dostávať priamo zriaďovatelia. Dňa 30. júla 2003 Predsedníctvo Rady ZMOS vyjadrilo zásadný nesúhlas s rozhodnutím vlády, ktorým schválila 590 miliónov korún ako

doplatok na prevádzku

základných škôl a školských zariadení v uplynulom roku. ZMOS jednoznačne trvalo na doplatení chýbajúcich prostriedkov do výšky 850 mil. Sk pre základné školstvo. Ak vláda nezabezpečí zvyšné finančné prostriedky, schválených 590 miliónov korún nezabráni riziku zatvárania škôl a školských zariadení v priebehu tohto roka, upozornila samospráva.

Predsedníctvo ZMOS sa zaoberalo aj východiskami a prípravou štátneho rozpočtu na rok 2004. Navrhované sumy a riešenia vzbudili v miestnej územnej samospráve obavy a predstavujú pre mestá a obce značné riziká. Výhrady vyslovilo aj proti postupom sprevádzajúcim celkovú reformu verejnej správy. Viaceré návrhy zákonov neboli predložené na rokovanie príslušného poradného orgánu vlády (Rada vlády SR pre verejnú správu). ZMOS sa k nim nemohlo vyjadriť v rámci pripomienkového konania, pričom niektoré zákony mali byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. To všetko obmedzilo možnosti samosprávy zasiahnuť do procesu ich prípravy. Takéto prístupy výkonnej moci tak vopred komplikovali realizáciu ďalších krokov reformy verejnej správy. To, že doplatok na financovanie prevádzky základného školstva, ktorý vláda SR schválila v spomínanej výške 590 mil. Sk, nebude do konca kalendárneho roka stačiť, konštatovala aj Komora miest Rady ZMOS. Potvrdila aj ďalšie doterajšie stanoviská a požiadavky samosprávy. Vtedy pripravovaná

daňová reforma

podľa primátorov miest a starostov bratislavských a košických mestských častí nerešpektuje schválené východiská financovania reformy verejnej správy. „Reforma je orientovaná na problematiku štátnych daní a nevytvára dostatočné podmienky na posilnenie daňových právomocí územnej samosprávy,“ tvrdili. Zhodli sa na tom, že dane a poplatky na miestnej úrovni reforma nerešpektuje ako nástroj hospodárskej politiky miestnej územnej samosprávy. Samospráva sa však venovala aj ďalším problémovým otázkam života miest a obcí. Navrhla napríklad vytvoriť v jednotlivých okresoch alebo mestách zberné miesta na plasty a elektronický šrot. Na Slovensku by sa tak mohlo zriadiť 79 alebo 136 zberných miest, kde by sa na základe dohody so spracovateľmi sústreďovali jednotlivé komodity. Na margo diskusie obchodníkov, ktorí sa bránia výkupu plastových fliaš, predseda ZMOS uviedol, že obce sa samy nemôžu starať o ich likvidáciu, keďže náklady stále rastú. ZMOS chce udržať trend vratných fliaš, čo by eliminovalo množstvo komunálneho odpadu. Potvrdilo aj opodstatnenosť Recyklačného fondu, ktorý pôsobí motivačne. Zámerom samosprávy je, aby separovali všetci a nedoplácali na to „tí poriadnejší“.

Samospráva má šancu získať prostriedky z eurofondov na financovanie projektov v oblasti školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Konštatovali to na pracovnom rokovaní s predstaviteľmi jednotlivých regionálnych združení miest a obcí (na Slovensku ich je 56), ktoré sa konalo na Štrbskom Plese, predstavitelia samosprávy. V súvislosti so štrukturálnymi fondmi sa vytvára zásobník projektov, aby Brusel vedel, či a v akej výške je samospráva schopná čerpať financie. Tok informácií o eurofondoch smerom k samosprávam síce

urýchľuje internet,

ale nie všetky obce majú k nemu prístup. Schválenie minimálne 1,2 percenta z HDP v štátnom rozpočte na rok 2004 na rozvoj kultúry tak, ako je to v ostatných kandidátskych krajinách EÚ, rezonovalo na stretnutí predstaviteľov kultúrnej obce s členmi Výboru pre školstvo, kultúru a vedu Národnej rady SR. Požiadali vládu a parlament zastaviť dovtedajšiu likvidačnú politiku financovania kultúry, dôsledne dbať na plnenie vládneho programu v oblasti záchrany a obnovy kultúrneho dedičstva a kultúrnych aktivít prostredníctvom zabezpečenia dostatočných finančných zdrojov a vypracovania systému rozpočtového financovania. V tohtoročnom rozpočte pre vyššie územné celky sa malo podľa ich predstáv prihliadnuť na predpokladanú infláciu a liberalizáciu cien v energetike a stanoviť percento rozpočtovaných prostriedkov na kultúru. Okrem toho žiadali stanoviť základné trendy štátu v rozvoji kultúrneho turizmu v rámci cestovného ruchu v čase začleňovania sa SR do EÚ. Dňa 20. augusta ZMOS vyhlásilo, že prostriedky na prevádzku škôl vystačia obciam najviac do novembra. Niektoré samosprávy avizovali problémy so školami už na september. Podľa predsedu ZMOS vláda reagovala na tieto problémy promptne, ale objem prostriedkov nestačí. „Chýba nám vyše 200 miliónov korún, ktoré by sa pri dobrej vôli mohli nájsť,“ vyhlásil. ZMOS tiež pokračovalo v diskusiách s ministerstvom školstva o novom normatíve, ktorého výšku považuje za rozhodujúcu. V prípade, že

normatív na žiaka

nezohľadní napríklad nadmorskú výšku obce, dĺžku vykurovacieho obdobia a ďalšie špecifiká, môže časť škôl, hlavne málotriednych, zaniknúť. Komplikovanosť reformy verejnej správy viedla vlani až k úvahám o zastavení tejto reformy, čo by však podľa šéfa parlamentného výboru pre verejnú správu Milana Horta napriek výhradám k rýchlosti a nekvalite legislatívneho procesu spôsobilo štátu a občanom veľké škody. „Ak sme schválili spôsob ako reformu realizovať, musíme ju dotiahnuť. Ak sa termíny nestihnú na jeseň, môžeme na reformu zabudnúť,“ povedal M. Hort po rokovaní výboru s predstaviteľmi ZMOS, vládnym splnomocnencom pre decentralizáciu verejnej správy Viktorom Nižňanským i so zástupcami ministerstiev vnútra a financií. Pred parlamentom totiž stála úloha celkovo schváliť ešte 45 zákonov súvisiacich s decentralizáciou. Za najnáročnejší bod reformy považoval M. Hort fiškálnu decentralizáciu. Najrizikovejším faktorom je podľa neho nastavenie prerozdelenia daní. Optimálny pomer daní, ktoré pôjdu mestám, obciam, regiónom a štátu totiž ovplyvňuje množstvo vstupov, ktoré treba kvantifikovať a definovať. Upozornil na riziko prehlbovania regionálnych rozdielov, zdôraznil však, že fiškálna decentralizácia bude fungovať aj na základe solidarity. Mestá a obce požadovali vlani od ministerstva financií zvýšenie podielových daní (daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb, cestná daň) v štátnom rozpočte na rok 2004 o 660 mil. Sk. Navrhovaná výška

podielových daní

na rok 2004 pre mestá a obce bola 11,3 mld. Sk, čo je o 4,6 percenta viac oproti roku 2003. ZMOS namietalo proti navrhovanej zmene v časti priamych finančných transferov. Dotáciu na výkon samosprávnych funkcií, ktorú dostávali obce s počtom obyvateľov do 3000, sa mala v roku 2004 týkať iba obcí do 1000 obyvateľov. Rozdiel by sa mal podľa MF SR premietnuť do podielových daní. O jednu miliardu 35 miliónov korún žiadalo ZMOS v septembri 2003 navýšiť plánované príjmy miest a obcí v štátnom rozpočte. Samospráva žiadala od ministerstva financií zvýšenie podielových daní (daň z príjmov fyzických osôb, daň z príjmov právnických osôb, cestná daň) o 770 miliónov a decentralizačnej dotácie pre školstvo o 265 miliónov korún. Z nich 250 miliónov chcela použiť na vykrytie prevádzkových dlhov škôl a 410 miliónov na dôsledky daňovej reformy, ako aj na navrhovaný rast miezd pracovníkov vo verejnej službe. Na úpravu ciest plánovala 110 miliónov. Navrhovaná výška podielových daní na rok 2004 pre mestá a obce bola 11,3 mld. Sk, čo je o 4,6 percenta viac oproti roku 2003. Rada ZMOS sa 23. septembra 2003 nedohodla na termíne celoplošného zatvorenia základných škôl. Mnohí jej členovia navrhovali, aby sa zatvorili od 1. novembra, lebo potom

už nebudú mať

financie na ich prevádzku. Tento návrh však neprešiel. Samospráva teda prevádzkovala školy, dokiaľ mala na ne peniaze, prípadne pokým ich neodpojili dodávatelia energie za neuhradenie faktúr. Dvadsiateho novembra 2003 ZMOS dôrazne požiadalo vládu, aby obciam a mestám, ktoré sú zriaďovateľmi základných a materských škôl, poukázala chýbajúce financie potrebné ich prevádzku.

O nevyhnutných potrebách obcí a miest, ktoré mali byť obsiahnuté v štátnom rozpočte na rok 2004, rokovali koncom minulého roka predstavitelia ZMOS s parlamentnými politickými stranami. Išlo však aj o financovanie všetkých pokračujúcich reforiem, ktoré sú zakotvené v programovom vyhlásení vlády. ZMOS ako samosprávna organizácia vlani vynaložila veľké úsilie pri najrozličnejších stretnutiach s predstaviteľmi vlády a parlamentu. Predseda ZMOS aj listom požiadal členov vlády, aby riešili problémy súvisiace s prevádzkou základných škôl a školských zariadení. Združeniu miest a obcí Slovenska sa však na rokovaniach s poslaneckými klubmi NR SR nepodarilo získať dostatočnú podporu pre svoju požiadavku zvýšiť objem podielových daní v budúcoročnom štátnom rozpočte. Naopak, jeho vedeniu sa podarilo presadiť, že poslanci mali pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2004 hľadať možnosti na úpravu objemu finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky základných škôl a školských zariadení. ZMOS napokon ocenilo postoj poslancov pri hlasovaní o štátnom rozpočte na rok 2004 v oblasti školstva. „Vítame zvýšenie

rozpočtu školstva

na vecné výdavky,“ uviedol v decembri Michal Sýkora. Pozitívne hodnotil aj schválenie 50 miliónov na výstavbu telocviční a rovnakú sumu aj na obnovu kultúrnych zariadení v rámci programu Obnovme svoj dom. Národná rada SR podľa neho podporila požiadavky miest a obcí aj tým, že ponechala dotáciu na výkon samosprávnych funkcií asi pre 670 obcí s počtom obyvateľov od tisíc do 3-tisíc. Vyjadril spokojnosť so zmenami v cestnej dani, pri ktorej sa podiel obcí zvýšil zo 40 na 45 percent. ZMOS však nebolo spokojné s tým, že kompenzácia zo zrušenia miestneho poplatku z predaja alkoholu a cigariet sa bude v roku 2004 vyplácať pomerným prerozdeľovaním podľa počtu obyvateľov. Predstavitelia samosprávy očakávali, že NR SR bude akceptovať argumenty na zvýšenie podielu obcí na republikových daniach, na kompenzáciu dôsledkov kolektívnej dohody pre zamestnancov vo verejnej službe a zohľadnenie cenových zmien v roku 2004. Zmena v kritériách prerozdeľovania podielu obcí na dani z právnických osôb bude mať podľa M. Sýkoru negatívny dôsledok najmä na hospodárenie hlavného mesta SR.

Vladimír Turanský

Predsedníctvo ZMOS odporúčalo v decembri 2003 na svojom poslednom zasadaní svojim členom domáhať sa preplatenia oprávnených výdavkov na školstvo od štátu aj súdnou cestou. Malo by sa tak stať v prípade, ak vyčíslené pohľadávky k 31. decembru 2003 nebudú štátom uhradené prostredníctvom okresných a krajských úradov.

Štrnásty snem ZMOS sa uskutoční 20. až 22. apríla 2004 v Bratislave. Na rozdiel od predchádzajúceho snemu bude delegačným. Zúčastniť by sa na ňom malo 600 až 800 delegátov. Rada ZMOS má v súčasnosti 126 členov a je zložená z 56 regionálnych združení, ktoré zastupujú primátori a starostovia.