Možnosti farmácie, medicíny a dostupnosť liečby

Objav nového lieku znamená pri niektorých diagnózach záchranu života či zlepšenie jeho kvality. Zrejme aj preto je stále v centre pozornosti liečba podľa lege artis - teda najnovších poznatkov. Odborníci v tejto súvislosti hovoria, že pozitívne výsledky farmaceutického výskumu môžu pridať aj keď nie roky životu, tak aspoň život rokom. Pre pacienta a jeho najbližších má táto možnosť nevyčísliteľnú hodnotu. Za čoraz kvalitnejšou ponukou dnešnej farmácie stojí nevyhnutne rozvoj nových technológií vo výskume i výrobe. No možnosti novej liečby sú zvyčajne drahé. Náklady na výskum a vývoj nového liečiva nepredstaviteľne rastú: kým v roku 1976 boli na úrovni 54 miliónov amerických dolárov, v roku 1987 dosiahli 231 miliónov dolárov, v roku 1990 359 miliónov dolárov a v roku 2001 sa už pohybovali medzi 802 až 880 miliónmi dolárov. Ide o také obrovské investície, ktoré si môžu dovoliť iba tie najväčšie firmy. V tom je príčina fúzií farmaceutických spoločností. Ale aj toho, že sa objavujú otázniky nad dostupnosťou najmodernejšej liečby. U nás je táto problematika v centre pozornosti lekárov i pacientskych organizácií najčastejšie v období nových kategorizácií liekov. A keďže sa kategorizácie menia v priebehu pár mesiacov niekoľkokrát, dá sa povedať, že sa medicínsky, farmaceutický, ale aj pacientsky svet venuje tejto téme v posledných rokoch permanentne.

V novom roku bolo avizované z ministerskej sféry postupné zníženie výdavkov na lieky. Po reforme rezortu by ho mali pocítiť hlavne chronicky chorí pacienti. Lieky pre cukrovkárov, dialyzovaných a onkologických pacientov, niektoré úrazy a srdcovocievne ochorenia by podľa ministra mali plne hradiť zdravotné poisťovne. Odborní lekári však upozorňujú, že realita je pri niektorých vážnych diagnózach diametrálne odlišná... Problémom je okrem iného aj jednotná 19-percentná daň z pridanej hodnoty. Pre lieky platila zatiaľ 14-percentná, cena liečiv, liekov a zdravotníckych pomôcok sa tak zvyšuje o 4 %. K výraznejším problémom však radia z Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok ( ADL) niektoré ďalšie skutočnosti. Okrem iného i to, že kategorizačná komisia pri Ministerstve zdravotníctva SR od 1. januára nezaviedla také zníženie cien liekov, aké navrhli dodávatelia liekov v auguste v minulom roku. Odložila ho na 1. februára. Komisia urobila len technické zníženie cien liekov, a to o koeficient 1,037, ide teda iba o technický prepis doteraz platnej kategorizácie. V prípadoch zníženia cien liekov distributéri museli požiadať materské farmaceutické spoločnosti o výnimku pre Slovensko. ADL zastáva názor, že tri kategorizácie liekov za sebou - minuloročná novembrová, januárová a februárová - prinášajú len chaos u lekárnikov, lekárov i pacientov. Dodávatelia liekov nepoznajú termíny, kedy majú predkladať návrhy na zmeny cien liečiv. Podľa ADL by sa mal v tejto oblasti zaviesť trvalý fungujúci systém, ktorý by sa dodržiaval - tak, ako to platí všade vo svete. Nuž, aj keď v žiadnom štáte peniaze vyčlenené na takýto rezort zvyčajne nestačia, ideme predsa len cestou skutočne osobitnou. Máme suseda z EÚ, kde je DPH na lieky 0 %, prípadne takých, kde je nižšia ako u nás, hoci ide o bohatšie krajiny... Za najvážnejší problém sa v tejto oblasti vo všeobecnosti považuje skutočnosť, že zásluhou nedostatku peňazí sa na niektorých miestach nepodarilo udržať úroveň zdravotnej starostlivosti. Aj keď sú dôvody pochopiteľné - náš štát toho viac v zdravotnej starostlivosti v súčasnej situácii jednoducho neutiahne. No aj tak sa niektoré zmeny javia odborníkom ako nie práve najšťastnejšie... Pritom sieť lekární na Slovensku je považovaná za pomerne hustú, že naši pacienti majú k dispozícii viac ako 1000 verejných lekární. Situácia v zásobovaní sa nám zvykne skomplikovať iba vtedy, keď sa lekárnici pomocou protestných akcií chcú dostať k vlastným peniazom, ktoré im dlhujú zdravotné poisťovne za vydané lieky. V súvislosti so zaradením medikamentov do už spomenutých jednotlivých kategórií vzniká často búrlivá diskusia. Od rozhodnutia komisie totiž závisí cena liekov u nás. Či už tá, ktorú platia zdravotné poisťovne alebo pacienti, prípadne taká, na ktorej sa podieľajú určitými percentami obidva spomenuté zložky.

Ako je to však s liekmi a vlastne liekovou politikou v iných krajinách? Nuž napríklad britský zmysel pre voľný obchod a konkurenciu, na ktorých vždy nakoniec zarobí spotrebiteľ, zvíťazil v lekárnictve už pred mnohými rokmi. Britskí lekárnici vtedy varovali, že ich to privedie k bankrotu a ohrozí služby pacientom. Vlani však bolo v Británii vyše 12-tisíc lekární, čo znamená, že ich počet sa napriek rôznym zmenám pravidiel predaja liekov výrazne nezmenil. Navštívi ich denne okolo šesť miliónov Britov. Po tomto úspechu išli britské orgány ďalej a rozhodli, že výrobcovia už nebudú môcť stanovovať minimálne ceny liekov. Napriek novému odporu lekárnikov sa zmeny presadili a trh nakoniec zrazil ceny dole, a to nielen pri liekoch, ale aj pri vitamínoch a ďalších doplnkoch. Naproti tomu reguláciu počtu lekární vláda zatiaľ s určitým zmiernením nakoniec zachovala s tým, že v zdravotnej starostlivosti má sloboda trhu predsa len mať určité limity. Napriek odporu lekárnických združení však povolila napríklad vybrať zriaďovanie lekární vo veľkých nákupných strediskách z licenčného konania, ak budú poskytovať plný rozsah služieb. Rovnako lekárne, ktoré budú otvorené viac ako sto hodín týždenne, majú licenciu automaticky. Lekárnici to považujú za hrozbu a argumentujú, že sú ohrozené najmä lekárne v malých obciach, kde by pacienti pod tlakom supermarketov mohli prísť o služby. Už v roku 2000 v inom prípade hrozili lekárnici, že pre nich bude znamenať záhubu, ak by súd vtedy rozhodol, že výrobcovia už nebudú smieť stanovovať minimálnu cenu pre lieky. Taká prax bola v Británii predchádzajúcich asi 30 rokov. Obavy mali opäť predovšetkým malé lekárne, ktoré si pri malých nákupoch nemôžu vynútiť taký rabat ako veľké reťazce. Znepokojenie vyjadrovali napriek tomu, že väčšia časť ich príjmu - v malých lekárňach asi 80 % - závisela vždy od liekov na predpis. Súd však rozhodol, že cenové dohody sú nelegálne i vo farmaceutickom priemysle. Zvíťazil tak názor britskej komisie pre voľný obchod, veľkých reťazcov a spotrebiteľských organizácií, že 2300 výrobkov s vtedy regulovanými cenami sa má podrobiť pôsobeniu trhu, ktoré nakoniec priviedlo ceny dole. Navyše nešlo len o lieky, ale aj o vitamíny a ďalšie doplnky. Bojovalo sa vtedy o trh v ročnej hodnote 1,5 miliardy libier. Spotrebiteľské organizácie argumentovali, že celý systém výrobcom stanovených cien je zastaraný, ceny udržiava zbytočne vysoko a je vlastne daňou chudobným a sociálne slabým. Po tom, čo súd stanovené ceny zrušil a túto prax zakázal, sa znížili ceny niektorých prípravkov na polovicu.

V Belgicku a vo Francúzsku možno lieky zasa kúpiť len v lekárňach. V supermarketoch sú síce dostať vitamíny, zdravá výživa či rastlinné prípravky, avšak nič z toho nesmie byť oficiálne zaregistrované ako liečivo, na ktoré majú monopol lekárnici. Sieť viac než 5000 belgických lekární je dosť hustá - jedna pripadá na približne 2000 Belgičanov a v Bruseli nie je výnimkou, že „konkurenti“ sú si na dohľad. Úvodzovky sú na mieste, pretože ceny liekov sa v jednotlivých lekárňach nijako nelíšia, sú úradne stanovené, rovnako ako miera, v ktorej sa liečivá preplácajú pacientom z nemocenského poistenia. Všeobecne sa dá zjednodušiť, že v Belgicku poisťovne preplácajú štyri pätiny ceny liekov, pacient musí zaplatiť zostávajúcu pätinu. V súčasnosti sa v Belgicku debatuje o návrhu uvoľniť ceny tých liekov, ktoré nie sú na lekársky predpis. Ide však o súčasť širšej debaty o liberalizácii pevných cien s povojnovými koreňmi, napríklad cien chleba a podobne. Lekárnický monopol by však mal zostať zachovaný. Rozpočet poisťovní na úhradu zdravotnej starostlivosti dosahuje v Belgicku 16 miliárd eur, z ktorých 18 % pripadá na lieky, z ktorých sa distribuuje 85 % prostredníctvom lekární a 15 % cez nemocnice. Súčasťou novej dohody medzi belgickými zdravotnými poisťovňami a zástupcami lekárov o postupnom zvyšovaní poplatkov za vyšetrenie pacientov v budúcich dvoch rokoch - honoráre doktorov dosiaľ predstavovali približne 30 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť - bolo však aj ustanovenie, že na oplátku lekári obmedzia predpisovanie drahých liekov, najmä antibiotík poslednej generácie a liekov na znižovanie vysokého tlaku, ktorých spotreba v posledných dvoch rokoch stúpla o 54, respektíve o 82 %. Vo Francúzsku možno dostať liek jedine v lekárni. Predaj a kúpa liekov cez internet sú zakázané. Lekární je vo Francúzsku asi 22 700, takže jedna pripadá asi na 2600 obyvateľov. Rozloženie však nie je rovnomerné a vidiecke oblasti sa niekedy ocitajú v nevýhode. Cenu všetkých liekov bez výnimky určuje francúzsky štát.

Tiež v Rakúsku je distribúcia liekov konzervatívna, teda v značnej miere regulovaná štátom. Registrované liečivá môže predávať len lekáreň a úrady stanovujú nielen ceny liekov pre pacientov, ale tiež marže lekárnikov a veľkoobchodníkov s liekmi. Po celej krajine je k dispozícii vyše 2200 lekární, teda jedna lekáreň pripadá v priemere približne na 3650 obyvateľov. Najväčšie zastúpenie majú verejné lekárne, ktoré zamestnávajú viac ako 4000 lekárnikov. Rozšírené sú aj výdajne liekov prevádzkované samotnými lekármi. Viac ako polovica lekární sa nachádza na vidieku a v malých mestách a sieť sa rozširuje hlavne v oblastiach, kde nebola žiadna lekáreň. Záujemca o otvorenie lekárne musí splniť nielen kritériá vzdelania a praxe, ale predpisy tiež určujú, že každá lekáreň musí byť vzdialená od konkurencie najmenej 500 metrov a počet potenciálnych klientov nesmie byť menší než 5500 osôb. Stanovujú tiež minimálnu plochu lekárne na 143 štvorcových metrov vrátane skladovacích a iných priestorov. Rakúski lekárnici majú povinnosť dodržiavať aj prevádzkové predpisy - lekárne preto nepoznajú prerušenie predaja liekov napríklad z dôvodu dovolenky alebo choroby. Výrazná väčšina liekov je v krajine dostupná len na lekársky predpis. Poplatok za vystavenie lekárskeho predpisu na každé balenie liekov predstavuje 4,35 eura. Rakúska lekárnická komora na základe štúdie konštatovala, že ceny liekov sú v alpskej republike v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ lacné. V roku 2002 verejné lekárne vydali pacientom na účet zdravotníckych poisťovní liečivá v hodnote 1,54 miliardy eur.

Slovensko rovnako zachováva monopol lekární na predaj liekov; supermarkety alebo benzínové pumpy lieky predávať nemôžu. Ostatní obchodníci môžu ponúkať len doplnky výživy alebo cukríky proti kašľu, ktoré nechýbajú ani na pultoch lekární. Po nedávnych protestoch lekárnikov by možno niektorí pacienti v určitých oblastiach liberalizáciu predaja liekov uvítali. No lekárnici sa už dlho sťažujú na zlú ekonomickú situáciu. V súvislosti s cenami liekov naše ministerstvo zdravotníctva pravidelne hovorí o plytvaní, stavovské organizácie v rezorte zasa o žonglovaní s číslami. No ani u našich susedov, s ktorými sme vyšli z podobného základu - aj keď sú v oblasti medicínskej a ošetrovateľskej starostlivosti v mnohom pred nami, nepanuje spokojnosť. Prvým tohtoročným protestom v Českej republike bol totiž symbolický protest lekárnikov a ambulantných lekárov. Na hodinu prerušili bežný pracovný režim, akútne prípady síce ošetrili a na recept vydali aj lieky, ale s ostatnými pacientmi v priebehu hodiny diskutovali o problémoch v českom zdravotníctve. Zástupcovia ambulantných lekárov a lekární totiž kritizujú oneskorené platby za lieky a výkony, ako aj absenciu koncepcie reformy v tomto sektore. Ministerstvo zdravotníctva spolu s vládnou komisiou pre reformu zdravotníctva prijalo prvé opatrenia na finančnú stabilizáciu systému, ale podľa lekárov a farmaceutov sa komisia sústredila na pomoc veľkým nemocniciam a na nich zabudla. A tak podľa dostupných údajov väčšina českých ambulantných lekárov a stomatológov v minulých dňoch v Českej republike hodinovým symbolickým protestom podporila požiadavky adresované ministerstvu zdravotníctva. Hlavnými problémami je včasné platenie faktúr zo strany poisťovní a prijatie programu koncepčnej reformy zadlženého českého zdravotníctva. Podľa informácií z českej stavovskej organizácie pôvodné odhady účasti 80 percent ambulancií a lekární sa potvrdili. Nuž, čosi nám to pripomína, aj keď nie v takej radikálnej forme ako u nás.

Práve v tomto období na Slovensku smerujú do parlamentu reformné balíky, ktoré sú stálym zdrojom kritiky opozície. Z radov pacientov sa ozýva reptanie v súvislosti s poplatkami - napriek vyberaniu sa nič k lepšiemu nemení, pred ambulanciou sa nám chorí miešajú s preliečenými pacientmi, ktorí prichádzajú na kontrolu tak ako v predchádzajúcom období. V nemocniciach o kvalitnejšej strave či zdravotníckej starostlivosti ani nechyrovať, riešenie stálych problémov sa neobjavuje, návštevná služba lekára s kufríkom v domácnosti pacienta sa tiež nestala javom každodenným... Hlasy pacientov si však akosi nikto nevšíma a chvíľami to pôsobí tak, akoby na pravdu u nás nikto nebol veľmi zvedavý. O konkrétnej situácii v zdravotníctve ani nehovoriac...

Stranu pripravila Ľudmila Koníková