Poľovníctvo potrebuje doladiť legislatívu

S ústredným tajomníkom Slovenského poľovníckeho zväzu Eliášom Vajčim n Na Slovensku je 1700 poľovných revírov a 50-tisíc poľovníkov n Dokážeme sa ešte vrátiť k pôvodným stavom zveri?

Spoločenské zmeny v poslednom desaťročí sa dotkli aj približne 50-tisícovej rodiny poľovníkov. V niečom k lepšiemu, v inom zase k horšiemu. O aktuálnych problémoch sme sa porozprávali s ústredným tajomníkom Slovenského poľovníckeho zväzu Eliášom Vajčim.

- Slovenský poľovnícky zväz je občianske združenie. Má svoje stanovy, prijímané snemom Slovenského poľovníckeho zväzu, ktoré sú schválené ministerstvom pôdohospodárstva a registrované aj ministerstvom vnútra. Zväz má celkovo takmer 50-tisíc členov. Približne 37- až 38-tisíc členov je organizovaných v poľovníckych združeniach. Do roku 1990 bol zväz jednotná poľovnícka organizácia, neskôr vznikli aj iné poľovnícke organizácie. Vtedy bol aj náš zväz oklieštený o niektoré právomoci, ktoré mal, najmä v oblasti disciplíny. Pritom práve v posledných rokoch sa začínajú prejavovať dosť negatívne dôsledky neoprávnených zásahov do výkonu poľovníckych práv, ako je napríklad pytliačenie. V súčasnom období je síce platný jednotný poľovnícky a disciplinárny poriadok, podľa ktorého orgány štátnej správy riešia poklesky na úseku poľovníctva, ale len čo sa týka všeobecne záväzných právnych predpisov - zákona, vykonávacích vyhlášok, smerníc, nariadení. Poľovnícky zväz môže riešiť len poklesky, ktoré sa týkajú činnosti členov pri porušovaní jeho stanov a usmernení, teda interných predpisov. Samozrejme, že po výroku štátnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ ide o závažné a hrubé porušenie právnych noriem na úseku výkonu práva poľovníctva, môžu takisto udeliť pokarhanie, pozastaviť odlov zveri na určité obdobie alebo aj vylúčiť z členstva v Slovenskom poľovníckom zväze.

Ako sa tento vývoj v posledných rokoch prejavil na stavoch poľovnej zveri?

- Pytliačenie v posledných rokoch, či už možno aj z radov vlastných členov, ale najmä z radov rôznych organizovaných skupín, naberá taký rozsah, že v niektorých regiónoch už takmer vôbec nie je zver. Alebo sú tam veľmi nízke početné stavy a musí sa uvažovať o celkovom obmedzení lovu alebo aspoň o obmedzení lovu niektorých vekových tried. Prísnejším obhospodarovaním by sme sa chceli teraz vrátiť k pôvodným početným stavom. Pripravuje sa novelizácia vyhlášky, ktorá by mala prehodnotiť úživnosť revírov a následne určiť také početné kmeňové stavy, ktoré by v danom regióne, v danom revíre nespôsobovali nadmerné škody, aby zver nebola určitým spôsobom stresovaná, ale aby mala možnosť sa vyvíjať na podstatne väčších teritóriách. Preto sa aj pristúpilo k tomu, že minimálna výmera revíru v jeleních oblastiach je 2000 ha. V ostatných, teda v revíroch s malou zverou, je zatiaľ 500 ha, ale odporúča sa, aby minimálna výmera takéhoto revíru bola 1000 ha. Tu si však musíme počkať na prijatie nového zákona. Pri uznaní pozemkov za poľovný revír sa určia aj početné stavy zveri, ktoré sú pre tento revír optimálne. Užívateľ revíru je potom povinný počas obdobia platnosti tejto nájomnej zmluvy udržiavať početné stavy zveri na stanovenom množstve.

Iné podmienky tam nie sú?

- Samozrejme, že sú. Štátna správa stanovuje takisto aj počty poľovne upotrebiteľných psov, ktoré potrebuje užívateľ na to, aby mohol riadne zabezpečiť výkon práva poľovníctva. Zasa je to individuálne podľa toho, o aký typ revíru ide, či tam musia byť stavači, sliediče, duriče, farbiare. Takže toto je už konkrétne v rozhodnutí vyšpecifikované.

Aká je vôbec celková plocha poľovných revírov u nás?

- Poľovná plocha je 4,5 mil. ha. Je to vyše 1700 uznaných revírov, z toho pod gesciou Slovenského poľovníckeho zväzu je vyše 1500 revírov. Zvyšok, okolo 200 revírov, sú režijné revíry a revíry mimo zväzu a na tie má dosah prakticky len štátna správa, ktorá riadi poľovníctvo na Slovensku.

Ako možno získať povolenie na odstrel nejakého lukratívneho zvieraťa?

- Každá poľovnícka spoločnosť má svoje kritériá a pravidlá. Účasť na členských schôdzach by mala byť povinnosťou, to vyplýva zo stanov. Dôležitou súčasťou ich činnosti je aj starostlivosť o zver, budovanie či opravy poľovníckych zariadení, čistenie poľovníckych chodníkov, príprava krmív, prikrmovanie, práca s mládežou a ďalšie aktivity, ktoré sú s tým spojené. Potom sa hodnotí prínos jednotlivých členov pre združenie a na základe toho prideľuje povolenie na odstrel. Je však i možnosť zabezpečiť si poplatkový odstrel u užívateľov poľovných

A čo chránená zver?

- Tu by mala byť úzka spolupráca medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pôdohospodárstva najmä v oblasti tých ohrozených živočíchov, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné dohovory. Opatrenia prijaté SR by mali zabezpečovať aktívnu alebo pasívnu ochranu ohrozených druhov zveri. Niekedy však prichádza k rozporom medzi ochranármi a poľovníkmi. Napríklad úplne sa pozastavil odlov rysa, zastavil sa odlov mačky divej, obmedzil sa odlov vlka. Pritom početné stavy rysov i vlkov sú u nás veľmi dobré Súhlasím, že aj títo tiež patria do prírody, ale v únosnom stave. Totiž niečo iné je vlk na Sibíri alebo v Amerike či v Kanade, kde sú priestory, a tie škody nie sú také badateľné. Lenže u nás, v tejto agrárnej a husto osídlenej krajine sú podmienky na prežívanie vlka pomerne tvrdšie. Podobné je to aj s medveďmi. Spôsobujú škody, niektoré sa naučili vyberať zvyšky v kontajneroch, zvykli si na prítomnosť ľudí, potom občas prepadávajú turistov. U nás zatiaľ v spolupráci ministerstva pôdohospodárstva a životného prostredia sa povoľuje odlov 70 - 80 jedincov. Ale dá sa povedať, že medveď u nás zaberá postupne čoraz väčšie územia.

o Stretol som sa s informáciou, že v niektorých poľovníckych združeniach umelo nadhodnocujú stavy zveri, aby dostali vyššie kvóty na odstrel. Môže to takto fungovať?

- Žiaľbohu, v niektorých prípadoch je to tak. Stretávame sa s tým, že sa plánuje nasledujúcim spôsobom: toto by som chcel odloviť a keď to chcem odloviť, musím mať stavy pred odlovom takéto. Prírastok mi z toho musí vychádzať toľko, a to znamená, že na jar musím napočítať toľko kusov. A to aj vykážu. Otázka sčítavania zveri v jednom termíne by viac-menej mala byť pre užívateľa revíru skôr len spoločenskou akciou. Stretnú sa členovia spoločnosti, môžu pozrieť v akom stave sú kŕmne zariadenia po zime, čo treba opraviť, ako zver prezimovala, aký je jej zdravotný stav a podobne. Ale početné stavy zveri by mal mať poľovnícky hospodár spočítané počas celého roka. Mal by v každom ročnom období vedieť, kde sa mu koľko a akých kusov zdržuje. Lebo zver nemá svoje pevné miesto celoročne. Podľa poveternostnej situácie, ročného obdobia, podľa podmienok na potravu sa presúva, možno jej životný areál je 6-, 7-, i 10-tisíc hektárov. Cez zimu je na južných svahoch, cez leto na severných, svoj migračný areál si pravidelne posúva, tak ako to má od prírody dané. A to by mal dobrý hospodár vedieť.

To je prax. Legislatíva je podľa vás v poriadku?

- Nie celkom. Napríklad medzi jednotlivými platnými vyhláškami sú niektoré rozpory týkajúce sa zaradenia niektorých druhov do poľovnej zveri. Napríklad krkavec, ktorý je jeden z potenciálnych prenášačov alebo šíriteľov vírového ochorenia klasického moru ošípaných. Tiež robí najväčšie škody, likviduje vajíčka i mláďatá veľkých kurovitých vtákov ako hlucháň a tetrov. Pritom mal celoročnú ochranu. Je síce vo vyhláške ministerstva životného prostredia zaradený do lovnej zveri, ale v poľovníckej vyhláške už nie. Takže poľovníci môžu na neho len pozerať, ale jeho početný stav regulovať zatiaľ nemôžu. V tom sú rozpory, ale dúfam, že pri novelizácii vyhlášok, a najmä pri príprave a následnom schválení zákona o poľovníctve sa odstránia.

Ivan Sedlár