Vstup do únie dane nezníži

Daňová reforma preniesla váhu z priamych daní na nepriame

Za pozitívnu zmenu považujú podnikatelia predovšetkým presadenie daňovej reformy s jednotnou 19-percentnou daňovou sadzbou. Zároveň však poznamenávajú, že daňová reforma síce podporuje ekonomický rast, znižuje však jeho udržateľnosť. Zvýšenie nepriamych daní totiž spôsobí znižovanie domáceho dopytu. Keď hospodárstvo nebude ťahané dopytom, musí ho potiahnuť zahraničný obchod. Pravdou je, že riziká daňovej reformy sa buď prehliadajú, alebo sa o nich nehovorí. Už prvé skúsenosti naznačili, že ešte viac zvýši rozdiely v zaostávajúcich regiónoch Slovenska za centrom. Vlastný rozvoj regiónov je slabý, lebo nie je kúpna sila, sú nízke príjmy domácností a nie je na investície, turistiku či kultúru. Daňová reforma preniesla váhu z priamych daní na nepriame. Od januára začala platiť jednotná 19-percentná sadzba DPH, ako aj rovná 19-percentná daň z príjmov fyzických a právnických osôb. Reforma prináša zjednodušenie pre slovenský daňový systém, viacerí podnikatelia však vyslovujú stále nespokojnosť so zavedením jednotnej 19-percentnej DPH. Pritom v štátoch EÚ je nižšia najmä pre určité činnosti. Často sa pri priebežnom hodnotení novej daňovej reformy uvádza ako

rozhodujúci argument,

že zjednodušenie by mohlo viesť k prilákaniu ďalších investícií na Slovensko. Zníženie priamych daní pre podniky by totiž malo viesť k rýchlejšiemu hospodárskemu rastu a dosiahnutiu konkurenčnej výhody v porovnaní s inými krajinami v regióne. Aj ďalší argument hovorí v prospech takto koncipovanej reformy. Podľa viacerých analytikov by mohla byť stimulujúcou aj pre trh práce, keď by mala motivovať časť populácie k intenzívnejšiemu hľadaniu práce. Prax však ukazuje, že na Slovensku sa zatiaľ nedostatočne vytvárajú nové pracovné miesta, a tak aj motivácia pre skupiny s nižšími príjmami je len v polohe teoretickej. Pokračujúca reštrukturalizácia niektorých podnikov a prebiehajúce reformy povedú k ďalšiemu uvoľňovaniu pracovnej sily. Zníženie priamych daní má byť kompenzované v príjmovej stránke rozpočtu unifikáciou DPH na úrovni 19 %, už skôr prišlo tiež k rastu spotrebných daní, čo povedie k zvýšeniu daňového zaťaženia nepriamymi daňami. Daňová reforma je

veľký zásah

do súčasného systému, a preto bude zaujímavé sledovať, nakoľko sa ministerstvu podarilo správne odhadnúť príjmy rozpočtu. Ak by došlo k výpadkom na strane príjmov, ďalšie eliminačné opatrenia v podobe rastu spotrebných daní by už zrejme boli ťažko presaditeľné. Zásadná daňová reforma však celkové daňové zaťaženie výrazne nemení. Zjednodušenie by však malo podstatne zlepšiť výber daní. Podľa tvorcov reformy by už k podstatným zmenám daňového systému nemalo dôjsť ani po našom vstupe do Európskej únie. Únia upravuje najmä výšku tzv. spotrebných daní, ktoré si štát vyberá nepriamo, cez nákupy ľudí. Dane zo spotreby alkoholu, benzínu a nafty alebo z cigariet sú už dnes plne v réžii EÚ, ktorá spoločne stanovuje ich minimálnu výšku. Slovensko už dávnejšie harmonizovalo svoje dane, výnimku predstavujú najmä cigarety. EÚ však neurčuje, aké dane by mali ľudia platiť zo svojich miezd. Túto politiku má plne v rukách národná vláda. Medzi výhody nášho členstva v EÚ patrí podľa odborníkov preberanie skúseností z daňových systémov únie, zjednodušenie platenia dane z pridanej hodnoty, výnimka z povinnej registrácie platiteľa DPH pre menšie firmy,

lepšia výmena

daňových informácií s ostatnými krajinami EÚ. K nevýhodám radia postupné zvyšovanie cien najmä pri tabakových výrobkoch, stanovenie minimálnych spotrebných daní, obmedzenie suverenity vlády pri daňovej politike a odvádzanie častí z daňových príjmov do spoločného rozpočtu EÚ.

Eleonóra Bujačková