Hospodársky denník
USD31,563 Sk
EUR40,671 Sk
CHF25,979 Sk
CZK1,246 Sk
  Utorok  13.Januára 2004

Strach pred vlastnými sľubmi

Vývoj zahraničného obchodu je jedným z najsledovanejších faktorov na úrovni národných ekonomík i svetového hospodárstva ako celku. V súčasnosti sú trendy obchodnej výmeny považované za nie príliš stabilné: celkový prístup krajín k voľnému obchodu zaznamenal skôr zhoršenie. Napriek pôvodným sľubom Západu prebieha obchodná reintegrácia Východu pomaly. Aj preto sa čoraz častejšie ozývajú kritické hlasy, že rozvinutá časť sveta sa do istej miery stáva brzdou tohto procesu a naopak, za uvoľnenie trhov bojujú vehementne najmä postkomunistické a rozvojové krajiny. Ako túto paradoxnú situáciu vysvetliť? Teoreticky je výhodnosť voľného pohybu tovaru zdôvodnená teóriou komparatívnych výhod. Z nej v zásade možno vyvodiť, že jednotlivé krajiny sa špecializujú na výrobky produkované s relatívne najnižšími nákladmi. To by pri existencii voľnej medzinárodnej výmeny tovaru umožňovalo jej účastníkom maximalizovať svoje zisky. Princíp komparatívnych výhod je však len obecným modelom, ktorý sa do praxe presadzuje iba ako istá tendencia. Trvanie na jeho platnosti za všetkých okolností sa ukazuje v značne zložitom ekonomickom prostredí začiatku dvadsiateho prvého storočia problematické. Spochybňuje napríklad prekonania istej zaostalosti nielen rozvojových krajín, ak zdôrazňuje aj naďalej ich špecializáciu na produkciu surovín a nenáročných výrobkov. Pri našej relatívne rýchlej preorientácii časti nášho vývozu na trhy rozvinutých trhových ekonomík sa ukázali niektoré exportné položky ako veľmi úspešné. Podiel na tom má najmä prirodzená komparatívna výhoda lacnej pracovnej sily (napríklad mzda kvalifikovaného robotníka v Slovenskej republike je v niektorých odboroch 5- až 10-krát nižšia ako v krajinách Európskej únie). Akokoľvek presvedčivo liberálni ekonómi svojimi výpočtami dokazujú výhodnosť voľného obchodu podľa teórie komparatívnych výhod, slobodný trh je abstraktný ideál a vo väčšine prípadov sa musí skloniť pred pragmatizmom národne ekonomicky uvažujúcich

Preto musíme pri našom prenikaní do svetového obchodu triezvo zvažovať súčasnú situáciu, neklásť si prehnané ciele a vždy konfrontovať dobre znejúce sľuby politikov s ekonomickou realitou. Tá je, žiaľ, najmä v prípade Európskej únie, veľmi tvrdá. Sľuby ekonomickej pomoci, ústretových krokov voči transformujúcim sa ekonomikám, narážajú na tvrdý princíp konkurencie: Prečo by sme mali umožňovať východnej Európe prosperovať, ak viazneme aj jej vinou v recesii? S obchodnými problémami treba rátať aj napriek zmluvnému zabezpečeniu obchodných výhod pre ešte funkčnú Vyšehradskú štvorku Asociačnou dohodou. Vo svetle týchto faktov ani prísľub Európskej únie, avizujúci zrýchliť v rámci asociačného procesu odstraňovanie ciel a zvýšenie kvót, nemôže vyvolávať prehnaný imizmus. To všetko nás však nesmie odradiť od ďalších konštruktívnych krokov k rozšíreniu voľného obchodu s rozvinutými trhovými ekonomikami. Uplynulé dva roky znamenali jednoznačný a isto logický posun obchodných väzieb smerom k západnej Európe. Tá bude aj naďalej pre nás kľúčovým regiónom predovšetkým z hľadiska overovania si konkurencieschopnosti našej produkcie. Po našom májovom vstupe do európskeho spoločenstva ešte viac ako kedykoľvek predtým.

Obstojíme iba vtedy, ak naše výrobky budú kvalitné a originálne. Teda rozhodujúcim komponentom konkurencieschopnosti je úroveň technológií. V prípade Slovenska je práve táto oblasť nedocenená, hoci disponujeme solídnou vedecko-technickou bázou. Problémom sú však nedostatočné financie, čo sa isto odrazí na našom postavení na dravom európskom trhu.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.