Made in EU a vnútorný trh

Nákupný patriotizmus asi neutrpí, zmenia sa marketingové aktivity

Naši výrobcovia sú v podstate uzrozumení s tým, že budú svoje výrobky určené na vývoz označovať od 1. mája ako vyrobené v Európskej únii namiesto súčasného odporúčaného made in Slovakia. Iné je to v prípade výrobkov určených na odbyt na vnútornom trhu samotnej únie. Na spôsob označovania pôvodu výrobkov sú aj v EÚ rôzne názory a definitívna smernica zatiaľ chýba. Komisár Európskej únie pre obchod Pascal Lamy presadzuje, aby sa výrobky vyrobené v krajinách EÚ označovali made in the European Union, a nie ako doteraz názvami jednotlivých členských krajín. Zároveň navrhuje, aby sa prešetril skutočný stav označovania výrobkov v rámci únie. Ako sa uvádza v návrhu komisára Lamyho, veľa podnikov označuje svoje výrobky nesprávne, napríklad textil vyrobený v Thajsku či Indii sa označuje „made in Germany“ alebo „made in Italy“. S podobným označovaním sa môžeme stretnúť aj pri výrobkoch zhotovených na Slovensku v práci vo mzde. Slovenský výrobca výrobok finalizuje, množstvo práce však už bolo vykonanej inde a krajina pôvodu sa označuje na základe príslušných dohôd, podľa podielu na zhotovení výrobku. Lamyho návrh predkladá tri varianty označovania výrobkov: liberálny, striktný a dobrovoľný. Liberálny znamená, že by sa výrobky označovali ľubovoľne, striktný by stanovoval povinné označenie značkou „made in EU“. Aj keď Lamy pripúšťa tieto možnosti, sám presadzuje tretí variant kdesi uprostred, podobný modelu platnému v USA. Výrobcovia by sa sami mohli rozhodnúť, či budú produkty určené na vnútorný trh označovať. Podstatné však je, že ak ich budú označovať, tak jednotne - made in EU.

Kým pri vývoze je označovanie nevyhnutnosťou, pretože krajina, ktorá tovar importuje, spravidla vyžaduje uvedenie pôvodu výrobku, napríklad aj naši domáci výrobcovia, ak realizujú svoje výrobky na vnútornom trhu, nemusia ich označovať. Ako uvádza denník Financial Times Deutschland, marketingoví experti a priemyselné zväzy namietajú, že návrh Európskej komisie spôsobí firmám marketingové problémy a zvýšenie nákladov. Zrušenie národných označení by totiž znamenalo prestavbu marketingových stratégií mnohých firiem, založených na typických národných vlastnostiach a obyčajoch. Slovenská republika ako pristupujúca krajina sa však už stretla s tým, že nemôže ani marketingové aktivity orientovať na podporu domácej výroby. Išlo by o diskriminačný prvok, aký nemá na jednotnom vnútornom trhu EÚ miesto. Aj keď je v podstate logické, že každá krajina EÚ favorizuje vlastné výrobky (pokiaľ sú kvalitné), pretože občania si uvedomujú, že tým podporujú udržanie pracovných miest v regióne a v krajine, v ktorej žijú, je možné, že sa neskôr budeme stretávať aj s európskym nákupným patriotizmom. Ak z akéhokoľvek dôvodu nebudeme môcť podporiť slovenskú produkciu, siahneme po made in EU. O tom, že produkt bol vyrobený na Slovensku, sa budeme môcť dozvedieť aj v prípade, že nebude ako slovenský priamo označený. Čiarový kód začínajúci trojčíslím 858 nám totiž zostane aj naďalej a firmy, ktoré sa zapojili pred časom do projektu Kupujme lepšie Slovensko, spoznáme podľa analogického loga, akurát s iným nápisom: Produkt výbornej kvality. Niet pochybností o tom, že podobným spôsobom sa dokážu prispôsobiť aj firmy v členských štátoch EÚ-15.

Zuzana Krútka