V protiklade s prístupmi únie

Veda, výskum a vzdelávanie by logicky mali mať absolútnu prioritu

Celosvetovo sa viac ako 50 % ekonomického rastu vo vyspelých krajinách dosahuje na základe zavádzania nových poznatkov alebo inovácií do ekonomickej a sociálnej praxe. Slovensko sa intenzívne zapojilo do európskeho výskumného priestoru predovšetkým plným členstvom v 5. rámcovom programe EÚ. Ale v následnom, 6. rámcovom programe, už bude pokračovať aj ako členská krajina únie. Plným členstvom Slovenskej republiky v 5. programe sa podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie a rektora Technickej univerzity v Košiciach prof. Juraja Sinaya zásadne zmenil charakter našej spolupráce so štátmi Európskeho spoločenstva a krajinami asociovanými v tomto programe. Najdôležitejším prínosom pre nás bola možnosť rovnoprávnej účasti na všetkých výskumných úlohách so všetkými z toho vyplývajúcimi právami a výhodami. „Úspech v rámcových programoch spoločenstva však nezávisí len od odbornej úrovne jednotlivých pracovísk, ale aj od ich technického zabezpečenia. Na rozdiel od iných krajín, nielen členských štátov, ale aj kandidátskych, Slovensko výrazne zaostáva tak v priamej, ako aj v nepriamej podpore výskumu,“ uviedol nedávno pri príležitosti konferencie Slovensko a Európska únia, ktorá sa konala v Bratislave. „Trvajúci

pokles výdavkov

na vedu a techniku patrí k negatívnym faktorom, ktoré ovplyvňujú spôsobilosť slovenských výskumno-vývojových pracovísk zúčastniť sa na ďalších rámcových programoch a budovaní spoločného európskeho výskumného priestoru. Tento trend je v priamom protiklade so stavom v EÚ, v kandidátskych krajinách a s prijatou stratégiou únie, čo konštatovali aj správy Európskej komisie v súvislosti s prístupovým konaním.“ Počas štyroch rokov sa inštitúcie SR zúčastnili v 1069 podaných návrhoch projektov, spravidla koordinovaných niektorým z pracovísk v rámci EÚ. Z nich Európska komisia schválila 245 projektov s 314 účastníkmi zo SR. Celková úspešnosť bola 24,5-percentná. Slovensko získalo pre svoje zapojenie do 5. RP finančné prostriedky vo výške spolu 21,244 mil. EUR. Najviac našich inštitúcií v podaných projektoch pochádzalo z vysokých škôl (407), kde prísnemu výberu vyhovelo 88 (úspešnosť 21,6-percentná). Celková suma získaných financií pre ich pracoviská predstavovala 6,579 mil. EUR. Pracoviská SAV boli zapojené v 279 projektoch. Úspešných sa stalo 79 kolektívov s 28,3-percentnou realizáciou. Pracoviská

rezortného výskumu

sa zapojili do 267 projektov, pričom schválených bolo 54. Malé a stredné podniky boli v 240 návrhoch podaných projektov, pričom 48 bolo úspešných, čo predstavuje 20 percent. Výskumní pracovníci z veľkých firiem sa realizovali v 23 projektoch a uspeli až v 43,5-percenta prípadov, čo je vynikajúci výkon.

Keďže SR získala z EÚ viac prostriedkov ako vložila do 5. RP, účinkovanie našich inštitúcií možno pokladať za pozitívne. Treba však brať do úvahy výraznú redukciu poplatkov, ktorá sa už v budúcnosti nebude opakovať. Táto skutočnosť musí viesť naše firmy a spoločnosti k snahe výrazne zvýšiť svoju účasť v nasledujúcom rámcovom programe. V októbri 2002 bolo v Bruseli podpísané memorandum o porozumení medzi EÚ a SR o pristúpení Slovenska k Šiestemu rámcovému programu pre výskum, vývoj a demonštračné aktivity a k Šiestemu rámcovému programu európskej atómovej komunity (EURATOM). Strategickým zámerom Slovenska v 6. RP sú najmä zvýšenie ekonomickej konkurencieschopnosti SR prostredníctvom podpory výskumu v rámci uplatnenia výsledkov v praxi, spoluúčasť na posilnení konkurencieschopnosti Európy ako celku oproti iným ekonomikám,

posilnenie úlohy

Slovenskej republiky v európskom výskumnom priestore, ako aj úlohy našej vedy a techniky tak, aby sme boli primeranými partnermi ostatným krajinám v rozširujúcej sa Európe. Vláda SR sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k celosvetovému trendu, ktorý uznáva a posilňuje úlohu vedy a techniky, pričom explicitne podporila zapojenie SR do 6. rámcového programu EÚ pre výskum a vývoj. Základom musí byť vypracovanie komplexnej, ale aj reálnej stratégie rozvoja spoločnosti, v ktorej musí mať veda, výskum, inovácie a vzdelávanie absolútnu prioritu. „Od vypracovania a realizácie stratégie rozvoja spoločnosti možno očakávať nielen rozvoj vedy, výskumu, inovácii a technológii na Slovensku, ale, a to musí byť cieľom, rýchlu a rovnocennú integrácia SR do európskych štruktúr, postupné zvyšovanie našej konkurencieschopnosti nielen vo vede, ale aj v inováciách a ekonomike a v konečnom dlhodobom dôsledku zlepšenie sociálnej úrovne občanov Slovenskej republiky,“ konštatuje prof. J. Sinay.

Vladimír Turanský