Dosah zdravotníckej inovácie

Šetrenie na nepravom mieste je mimoriadne nebezpečné

Odborníci, ale aj bežná populácia sa zhodujú v jednom, zmeny treba domyslieť a podľa toho konať. Toto konštatovanie platí najmä na zdravotníctvo, veď zvyčajne ide, aj keď nie o život, tak aspoň o zdravie človeka. V poslednom období má u nás svojím spôsobom zelenú jednodňová chirurgia. Operácie sa robia v lokálnej alebo celkovej anestézii. Podľa definície tohto odboru môže ísť pacient niekoľko hodín po zákroku domov alebo má v zdravotníckom zariadení zabezpečený pobyt na lôžku, väčšinou do ďalšieho dňa. Takáto forma liečby by mala priniesť

kratší pobyt

pacienta na lôžku i nižšiu obsadenosť a zároveň vyššiu využiteľnosť lôžok v nemocniciach. V konečnom dôsledku by sa mali znížiť i výdavky nemocníc na fixné náklady. Podstatné však je, či bude v našich podmienkach zabezpečená následná starostlivosť o už odoperovaných pacientov. Finančná situácia s agentúrami domácej ošetrovateľskej starostlivosti nie je doriešená tak, aby pokrývala všetky formy a návštevná ošetrovateľská či lekárska služba tiež nepatrí u nás medzi najsilnejšie stránky. Podľa vyjadrenia niektorých odborníkov nemáme zákon, ktorý by jasne definoval, v akých podmienkach sa má jednodňová chirurgia vykonávať, a ako je to so zodpovednosťou za pacienta po operácii. Osobitne problematická sa javí takáto starostlivosť v súvislosti so súkromnými zdravotníckymi zariadeniami. V zdravotníctve máme však v tomto období ďalšiu zmenu, ktorá sa v konečnom dôsledku premietne do odbornej starostlivosti o pacientov. Ministerstvo zdravotníctva totiž umožnilo majiteľom budov, v ktorých majú lekári ambulancie, zvýšiť nájomné na 1500 korún za štvorcový meter mesačne. Ministerstvo argumentuje, že majitelia budov za

pôvodné nájomné

nedokázali pokryť náklady na ich prevádzku, čo vedie k neochote prenajímať priestory pre zdravotnícke zariadenia. Toto tvrdenie má určite viac ako len „čosi do seba“, no celý problém treba vidieť komplexnejšie. Pritom z Asociácie súkromných lekárov už upozornili, že šance ambulantných lekárov zvýšiť si príjmy nie sú takmer žiadne, okrem zvýšenia poplatkov za potvrdenia vydané pacientom. Takže je celkom možné, že zmeny, ako to už u nás býva, zaplatia opäť len pacienti.

Že by sa naša zdravotnícka riadiaca sféra nezamýšľala nad cenami, to jej rozhodne nemožno vyčítať. Tentoraz však nad tými, ktoré sa týkajú najvážnejších diagnóz. Podľa posledných informácií sa rok 2004 v rezorte zdravotníctva ponesie v znamení onkológie. Rezervy vidí minister Rudolf Zajac v slabom využívaní systému krajských odborníkov a onkológov. Je presvedčený, že väčšinu

rutinnej liečby

môžu vykonávať krajské nemocnice, národné ústavy by mali poskytovať len úplne špičkovú a nezvyčajnú, atypickú liečbu. Medializované informácie uvádzajú, že rezortný minister bude hľadať odpoveď na to, ako je možné, že jedna onkologická nemocnica pri rovnakom cenovom výmere je schopná produkovať zisk a iná zasa dlhy. Údajne tam nehrá úlohu finančný, ale ľudský faktor. Rezort má poskytnúť pre danú medicínsku oblasť viac financií. Majú sa však riešiť aj problémy detskej onkológie a prekontrolovať, či sa peniaze určené na liečbu onkologických pacientov nemíňajú na iné zdravotnícke výkony. Netreba však v tejto súvislosti zabudnúť, že šetrenie je potrebné, no na nepravom mieste aj mimoriadne nebezpečné.

Ľudmila Koníková