Dotácie len na útlm

Komentuje Peter Farárik

V období najväčšieho rozkvetu rudného baníctva štát podporoval ťažbu surovín tučnými dotáciami, a to aj za cenu deformácie podnikateľského prostredia. Názory o potrebe jeho reformy boli však známe už skôr. Vyplynuli z jednoduchého poznania, že existujúce zásoby surovín boli a sú u nás z hľadiska výťažnosti rudy málo výdatné. Až na malé výnimky, napríklad zlato v Hodruši-Hámroch či sideritové nálezisko v Nižnej Slanej, rudné baníctvo naštartovalo riadený útlm, ktorý trvá dodnes. Dnes musí štát nájsť dostatok zdrojov na tento proces, aby sa opustené ťažobné lokality uviedli do stavu, ktorý plne zodpovedá platnej legislatíve. To znamená, že opustené bane nijako nesmú ohrozovať životné prostredie a ani narúšať práva majiteľov pozemkov. V opačnom prípade by sa určite ozvali napríklad miestne samosprávy. Doteraz išlo na útlm zo štátneho rozpočtu viac ako 1,7 mld. Sk, hoci pôvodný odhad s dátumom ukončenia niekedy v roku 1998 predpokladal náklady zhruba o 500 miliónov nižšie. O ich spresnenie sa zaslúžili vyššie ceny a rozšírenie zoznamu lokalít potrebných na sanáciu. Štát sa pritom nemôže zbaviť ani zodpovednosti voči prepusteným baníkom, a to z hľadiska ich sociálnych dávok a nárokov, ktoré sú splatné približne do roku 2030. Rudné bane ako zodpovedný subjekt by chceli útlm ukončiť do roku 2006, čo by mohlo byť pri ročných dotáciách na úrovni 160 až 170 mil. Sk celkom reálne. Štát ako investor riadeného útlmu rudného baníctva sa doteraz zachoval seriózne a zostáva len veriť, že v tomto úsilí pod tlakom obmedzených možností rozpočtu výraznejšie nepoľaví.