Prešľapy proti Ústave SR a solidarita

Zásadné zmeny obsiahnuté v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Dňa 1. januára 2004 nadobudol účinnosť nový zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý je pomerne dosť nezrozumiteľný a viacerí čitatelia žiadajú, aby sa uviedli podstatné zmeny, ktoré sú v tomto zákone obsiahnuté. Ide najmä o tieto zásadné zmeny:

- novo sa definuje sociálne poistenie (teda do 31. decembra 2003 išlo o nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a úrazové poistenie), ktoré sa rozširuje o systém poistenia v nezamestnanosti a o systém garančného poistenia,

- došlo k porušeniu základných princípov právneho štátu, a to princípu demokracie a decentralizácie vzhľadom na zloženie Rady riaditeľov, ktorá už nie je tripartitným orgánom a ktorú už nevolí NR SR, ale vymenúva vláda SR - rozpor s čl. 72 Dohovoru MOP (Medzinárodnej organizácie práce) č. 102 z roku 1952 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia ratifikovaný Slovenskou republikou v roku 1990,

- od 1. 1. 2004 povinnosť splniť si prihlasovaciu povinnosť do registra zamestnávateľov majú už všetci zamestnávatelia, čiže aj tzv. malé závody, a to do 8. januára 2004 sa malé závody mali prihlásiť do registra zamestnávateľov,

- novo sa definuje pojem zamestnanca, pričom od 1. 1. 2004 sa za zamestnanca už nepovažuje spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a člen družstva, ktorý pre spoločnosť alebo družstvo vykonáva prácu, ale nie v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu a za túto prácu je odmeňovaný formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti (tzv. čistý spoločník a člen družstva) - 31. 12. 2003 im zo zákona zaniká povinná účasť na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení a od 1. 1. 2004 môžu byť iba dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,

- zákon už nevymedzuje pojem spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby, od 1. 1. 2004 môžu byť iba dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,

- za samostatne zárobkovo činnú osobu sa od 1. 1. 2004 nepovažuje osoba, ktorá vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa autorského zákona mimo pracovnoprávneho vzťahu a obdobného vzťahu na základe svojho vyhlásenia, ani osoba, ktorá vykonáva nezávislé povolanie alebo činnosť, od 1. 1. 2004 môže byť iba dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti,

- od 1. 1. 2004 samostatne zárobkovo činná osoba už nie je povinným platiteľom poistenia v nezamestnanosti, poistné na poistenie v nezamestnanosti môže platiť na báze dobrovoľnosti,

- zákon vymedzuje nový pojem všeobecný vymeriavací základ, ide o 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR (od 1. 1. 2004 vo výške 162 132 Sk),

výpočet: 13 511 x 12 = 162 132

- zavádza sa nový inštitút prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, ide o zánik poistného pomeru napríklad od 11. dňa trvania potreby ošetrovania člena rodiny alebo chorého dieťaťa, alebo v prípade čerpania neplateného voľna (§ 26), avšak pri jeho uplatnení sa nevyžaduje podanie odhlášky ani prihlášky do poistenia. Zákon ustanovuje iba oznamovaciu povinnosť písomnou formou v zákonom stanovenej 8- či 30-dňovej lehote,

- od 1. 1. 2004 poistné na nemocenské poistenie za študentov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi, ako aj za uchádzačov o zamestnanie nepoberajúcich podporu v nezamestnanosti už štát neplatí, môžu byť iba dobrovoľne nemocensky poistenými osobami, dobrovoľne dôchodkovo poistenými osobami a dobrovoľne poistenými osobami v nezamestnanosti, teda došlo k oslabeniu princípu solidarity, ako aj princípu univerzality (všeobecnosti), čo má za následok oslabovanie sociálnej ochrany obyvateľstva, pretože v prípade neplatenia poistného napríklad pri vzniku invalidity (napríklad z dôvodu autonehody) uvedené subjekty sa prepadnú do systému sociálnej pomoci a budú odkázané iba na sociálne dávky, ktoré sa poskytujú zo štátneho rozpočtu a stále sa ich výška znižuje,

- od 1. 1. 2004 zanikol Národný úrad práce, ktorý platil poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie za uchádzačov o zamestnanie, ktorí poberali podporu v nezamestnanosti, vzhľadom na to, za uvedené subjekty už od 1. 1. 2004 uvedené poistné neplatí nikto (mala by to platiť Sociálna poisťovňa, pretože ide o subjekty, ktoré spĺňajú podmienky na vznik nároku na podporu v nezamestnanosti, čiže riadne pracovali a platili poistné na poistenie v nezamestnanosti pre prípad straty zamestnania a iba po určitú dobu mnohokrát nie z vlastnej viny sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, napríklad organizačné zmeny v organizácii), od 1. 1. 2004 môžu byť iba dobrovoľne nemocensky poistenými osobami, dobrovoľne dôchodkovo poistenými osobami a dobrovoľne poistenými osobami v nezamestnanosti. Zanikla ochranná funkcia poistného systému v prípade nezamestnanosti,

- od 1. 1. 2004 zamestnávateľ už neplatí poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti za osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou a za osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zníženej sadzbe. Ide o rozpor s čl. 38 Ústavy SR, podľa ktorého „ženy, mladiství a osoby zdravotné postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky a mladiství, ako aj osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie“. Uvedené subjekty sú z prirodzených (biologických a zdravotných), ako aj spoločenských dôvodov oproti ostatným osobám v nevýhode. Na vyrovnanie a dosiahnutie ich skutočnej rovnosti s ostatnými subjektmi na trhu práce majú právo na zvýšenú a osobitnú ochranu, ako aj pomoc pri práci, pri príprave na povolanie a tiež aj v priebehu ich vykonávania. Tieto subjekty majú tieto práva voči štátu, ktorý má povinnosť im tieto práva zabezpečiť a upraviť v zákonoch, a to napríklad v Zákonníku práce, ako aj v zákone o sociálnom poistení, v daňových právnych predpisoch atď.,

- minimálny vymeriavací základ zamestnanca sa zvyšuje na úroveň minimálnej mzdy, teda 6080 Sk mesačne, prípadne 4560 Sk mesačne iba v prípade zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov či 3040 Sk mesačne iba v prípade zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý je invalidný, a ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,

- minimálny vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) sa zvyšuje na úroveň minimálnej mzdy, teda 6080 Sk mesačne, a to aj v prípade, ak ide o SZČO, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, ako aj v prípade SZČO, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ide o prejav priamej diskriminácie SZČO a porušenie princípu rovnosti pred zákonom v prípade SZČO so zmenenou pracovnou schopnosťou či so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v porovnaní so zamestnancami, osobami so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, ako aj o rozpor s čl. 38 Ústavy SR,

- maximálny vymeriavací základ zákon od 1. 1. 2004 ustanovuje ako „úhrn“ príjmov zo všetkých činností, z ktorých je poistenec poistený (napríklad z pracovnej činnosti a zároveň zo samostatnej zárobkovej činnosti či z viacerých pracovných pomerov),

- zaviedla sa znížená sadzba poistného na starobné poistenie zamestnanca o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa, ktorá sa znižuje jednému rodičovi, absentuje právna úprava u ktorého rodiča, teda tomu, ktorý si uplatňuje nárok na prídavok na dieťa alebo podľa dohody. Touto právnou úpravou došlo k zvýhodneniu zamestnancov s nezaopatrenými deťmi a vzhľadom na to k priamej diskriminácii samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré majú nezaopatrené deti, ako aj ostatných poistencov, ktorí nezaopatrené deti nemajú. V zmysle čl. 41 ods. 5 Ústavy SR „rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu“, ktorá sa má realizovať v systéme štátnej sociálnej podpory (štátnych sociálnych dávok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa atď.) a v systéme sociálnej pomoci, ale nie v poistnom systéme, ktorý slúži na zabezpečenie ekonomicky činných subjektov v období určitých sociálnych udalostí, napríklad choroby, staroby, nezamestnanosti, invalidity atď.

JUDr. Z. Macková, PhD.