Polovičnou rýchlosťou

Je známe, že v centre Mliečnej dráhy sa nachádza supermasívna čierna diera s hmotnosťou 3,6 milióna Sĺnk. Medzinárodný tím vedcov objavil nedávno nepriame dôkazy o tom, že táto čierna diera nazývaná Sagittarius A* (Sgr A*) rotuje polovicou maximálne možnej rýchlosti. Astronómovia zaznamenali v infračervenej oblasti svetla vyžarovaného Sgr A* kolísanie s periódou asi 17 minút. Vedci sa domnievajú, že zdrojom infračerveného žiarenia je plyn, ktorý obieha okolo čiernej diery tesne pred poslednou stabilnou orbitou a 17 minút zodpovedá perióde obehu. Posledná stabilná orbita je najbližšia možná obežná dráha, na ktorej hmota nie je nenávratne vtiahnutá do čiernej diery.

Perióda obehu na poslednej stabilnej orbite závisí od hmotnosti čiernej diery a od toho, či čierna diera rotuje okolo svojej osi. V prípade nerotujúcej čiernej diery s hmotnosťou 3,6 milióna Sĺnk by jeden obeh trval 27 minút. Pri rotujúcej čiernej diere musí byť táto perióda kratšia, pretože posledná stabilná orbita sa k nej posúva bližšie. Pre zistenú 17-minútovú periódu vedci vypočítali, že rádius orbity je asi 22 miliónov kilometrov. Samotná rotácia Sgr A* dosahuje podľa výpočtov polovicu maximálnej možnej rýchlosti. Maximum nastáva vtedy, keď sa rýchlosť na horizonte udalostí čiernej diery rovná rýchlosti svetla. Ramesh Narayan z Harvardovej univerzity v americkom Cambridge si myslí, že objav Genzelovho tímu pomôže objasniť niektoré záhady objektu Sagittarius A*. Napríklad sa zatiaľ nevie, prečo Sgr A*, presnejšie povedané plyn, ktorý do seba vťahuje, tak slabo žiari v porovnaní so supermasívnymi čiernymi dierami v kvazarových galaxiách.

Isté je iba to, že Sgr A* „drží diétu“. V jej blízkosti sa totiž nachádza iba desaťtisícina množstva plynu, ktoré majú k dispozícii najjasnejšie žiariace čierne diery. Čierne diery v kvazaroch sú viac ako miliardukrát jasnejšie ako Sgr A*.

(TASR)