Vakcína proti meningitíde?

Britskí vedci oznámili, že pravdepodobne urobili prelom vo výskume zápalu mozgových blán (meningitídy) a v boji proti tomuto ochoreniu. Ich výskumný projekt by údajne mohol viesť k vývoju vakcíny proti všetkým formám tejto potenciálne smrteľne nebezpečnej choroby. Vedci pri pokusoch na Surreyskej univerzite s využitím metód genetického inžinierstva naočkovali pokusné myši tak, aby boli imúnne proti širokej škále druhov choroby vrátane nákazy meningokokom typu B, proti ktorej v súčasnosti žiadna očkovacia látka neexistuje. Vedci však zdôrazňujú, že ich čaká ešte mnoho rokov tvrdej práce, dúfajú však, že počas nich nájdu cestu k vývoju široko účinnej očkovacej látky. V súčasnosti ešte nejde o vakcínu, pripomínajú vedci. Veria však, že túto prácu budú schopní skončiť do troch rokov. Samozrejme, projekt bude potrebovať dodatočné finančné prostriedky.

Meningitída napadá stovky tisíc ľudí na celom svete a vždy bolo ťažké ju liečiť, pretože má mnoho variant. Najohrozenejšou skupinou ľudí, ktorí sa môžu nakaziť meningokokovým ochorením, sú mladí ľudia vo veku od 15 do 19 rokov. Ochorenie u nich býva sprevádzané závažnými komplikáciami. Štvrtina ľudí z tejto vekovej kategórie, ktorých meningokok napadne, umiera. „Jedinečnosť tohto výskumu spočíva v tom, že dáva nadej na celkovú očkovaciu ochranu ľudí proti všetkým svetovým typom meningokokových baktérií,“ potvrdil Will Guyatt, z vedeckej nadácie Meningitis Trust, ktorá na výskum prispela 250-tisíc librami. Kým vakcína proti meningitíde typu C (a typu A) už existuje, je dôležité nájsť vakcínu pre skupinu B, pretože tá stále ročne zabíja tisícky ľudí.

Britskí vedci s využitím poznatkov genetického inžinierstva vytvorili druh meningokoka typu B, ktorý však nie je schopný chorobu vyvolať. Vakcínu s týmto bacilom vedci vstrekli do krvného obehu myší. Ich imúnny systém si vytvoril protilátky, prostredníctvom ktorých bojujú so všetkými tromi typmi ochorenia. Pri ďalšom výskume chcú vedci v geneticky vytvorených kmeňoch baktérií identifikovať konkrétne bielkoviny, ktoré túto imúnnu reakciu vyvolávajú.

Medzi príznaky meningitídy patrí celková nevoľnosť, vysoká teplota, zvracanie, zimnica, bolesť hlavy, svalov a kĺbov. Môže nasledovať ospalosť, zmätenosť, stuhnutosť krku, vyrážka, poruchy vedomia, kŕče. Pretože sa baktérie šíria do ostatných častí tela pomocou krvného obehu, môžu byť zápalom postihnuté i ďalšie orgány, napríklad oči, srdce, pľúca, pečeň a ľadviny.

(hdc)