Tvrdé praktiky z východu

Ruská hokejová súťaž slovenským hráčom nesvedčí. Len v tejto sezóne sa už štyria vrátili z pôsobenia spoza Uralu. Naposledy tento týždeň bývalý trenčiansky hráč Zlocha. Dôvodov pre ich návrat je niekoľko. Väčšine z nich nesvedčia tvrdé podmienky na ľade i mimo neho, ťažko sa presadzujú v konkurencii. Väčšina z nich ani nevie, prečo sa nedostali do zorného uhla trénera a príležitosť dostávali len v tretej - štvrtej formácii a hrávali veľmi málo. Život hokejistu v Rusku nie je ľahký. Majitelia ruských tímov vládnu tvrdou rukou. Hráčom ponúkajú lukratívne platy a dobré materiálne podmienky, ale očakávajú za to rovnako štedrú poslušnosť a poddajnosť. Navyše šachovanie s hráčmi pripomína v mnohom praktiky zo zámorskej NHL. A tak počas sezóny správy hovoria o častom striedaní hráčov v ruských tímoch. Navyše, ak sa vedenie rozhodne poslať hráča domov, veľmi intenzívne a dlho uvažuje a hľadá vhodného partnera na jeho kúpu. Preto aj naši hokejisti po návrate spoza Uralu majú problémy nájsť si vhodného nového zamestnávateľa. Napríklad M. Hlinka, ktorý sa vrátil z Dinama Moskva, sa síce dávnejšie dohodol na novom kontrakte so Zlínom, jeho bývalý zamestnávateľ stále váha s poslaním transfer karty. Podobný osud má i Kapuš. Ten sa „neujal“ v silnej konkurencii v Avangarde Omsk a v decembri sa vrátil domov. Našiel si angažmán vo švédskej Luley, ale ani on ešte nemá poslanú transfer kartu. Kým Hlinka, Kapuš, ale aj ďalší „odpadlíci ruskej ligy“ netrpezlivo čakajú na podpis stále platného zamestnávateľa, ich doterajší chlebodarcovia majú čas do konca januára. Vtedy je koniec prestupov. A keďže Rusi sú veľmi schopní manažéri a najmä efektní, vyčkávajú, či náhodou nezískajú od iného klubu lepšiu ponuku. To, že hráč stojí a jeho herná forma je výrazne ohrozená, ich v danej chvíli nezaujíma.

(ger)