Maďarsko možno nesplní svoj cieľ

Zaujímavé otrasy sa v prvých dňoch nového roka dejú v Maďarsku. Najprv premiér Péter Medgyessy pre vysoký schodok štátneho rozpočtu odvolá ministra financií a následne ekonómi čoraz častejšie oznamujú, že najprioritnejší ekonomický cieľ vlády sa možno nepodarí splniť. Maďari sa vzhľadom na súčasnú, nie veľmi povzbudzujúcu ekonomickú situáciu, zrejme nestanú prvými „Východoeurópanmi“, ktorí budú v rukách držať euro.

Je len malá pravdepodobnosť, že Maďarsko splní svoj cieľ vstúpiť do Hospodárskej a menovej únie (EMU) v roku 2008. Včera to uviedla ratingová agentúra Fitch po tom, čo vláda minulý týždeň oznámila vysoké prekročenie rozpočtového deficitu. „Pripojenie sa v januári 2008 si vyžaduje zníženie deficitu pod 3-percentnú hranicu hrubého domáceho produktu v roku 2006. To je málo pravdepodobné, vzhľadom na slabé plnenie rozpočtových plánov v uplynulých 12 mesiacoch,“ povedal pre agentúru Reuters analytik spoločnosti Fitch Ed Parker. Deficit verejného sektora Maďarska dosiahol vlani 5,6 % HDP, pričom takéto vysoké číslo vláda vôbec neočakávala. Pôvodný cieľ na rok 2003 bol 4,5 % HDP. Keď sa vláde podarilo prekročiť aj upravenú prognózu 5,2 %, premiér pristúpil k zmene na poste ministra financií.

Podľa budúceho ministra Tibora Draskovicsa by bolo dobré pripojiť sa k menovej únii v roku 2008, avšak „tieto možnosti je potrebné preveriť“. Draskovics by rád videl krajinu v EMU čo najskôr, Maastrichtské kritériá, týkajúce sa deficitu verejných rozpočtov, sú však veľmi prísne. Pred samotným vstupom musí krajina okrem týchto konvergentných kritérií minimálne dva roky zotrvať aj v Európskom mechanizme výmenných kurzov (ERM II). Až potom po vzájomných dohodách môže zaviesť európsku menu do obehu.

Maďarskí predstavitelia v minulosti viackrát upozorňovali, že práve ich krajina bude najneskôr do roku 2008 v eurozóne. Vláda sa k tomuto cieľu zaviazala a centrálna banka začala pri riadení forintu uplatňovať podobný devízový režim, ako je definovaný v ERM II. To v roku 2001 vyvolalo u zahraničných investorov záujem o finančný trh našich južných susedov. Viaceré európske spoločnosti investovali do maďarských aktív (najmä štátnych dlhopisov) veľké financie v nádeji, že úrokové sadzby centrálnej banky sa priblížia k európskym mieram a zvýši sa tak aj hodnota ich nadobudnutého majetku. Táto stratégia fungovala do druhej polovice minulého roka, keď sa začal forint výrazne oslabovať. Koncom novembra 2003 musela centrálna banka (MNB) zvýšiť svoju úrokovú mieru o 300 bázických bodov, aby tak zabránila ďalšiemu poklesu národnej meny.

Draskovics, ktorý sa bude vo funkcii snažiť dodržať deficit rozpočtu vo výške 3,8 % z HDP, považuje súčasné úrokové sadzby MNB za vyššie, ako to odôvodňuje stav hospodárstva. Tie dnes patria v Európe medzi jedny z najvyšších. Analytici upozorňujú, že aj napriek reformnému odhodlaniu Draskovicsa je deficit vo výške 3,8 % HDP viac ako výzvou. Niektorí ekonómi pripúšťajú, že sa na konci tohto roka zopakuje situácia s decembra, keď vládne hospodárenie zaostalo ďaleko za prognózami. V takom prípade by to mohlo vážne ohroziť plán prijatia spoločnej európskej meny. Budúci minister financií na včerajšej tlačovej konferencii však verejnosť ubezpečil, že vláda určite nepoľaví vo svojom úsilí a do ERM II vstúpi už krátko po prijatí za riadneho člena EÚ.

Podľa Konrada Reussa zo Standard & Poor's, ktorého citovala agentúra TASR, sa však do roku 2010 podarí prijať euro len Slovinsku a pobaltským štátom.

Marcel Laznia