Asi nebudem jediný

Pravdepodobne reagujem emotívne, ale určite nebudem jediný. Som rád, že ste aktuálne reagovali na tú mediálnu nehoráznosť (editoriál Vzbura, 12. 1. Hd). Po nej sa asi najvyššou zbytočnosťou ukazuje platenie stokorunového mesačného poplatku za vysielanie TV, ak nás chcú kŕmiť takýmito kalerábmi ako v sobotu v televíziách: Dávam do pozornosti výraz šindogu.

„Vzburu“slečien moderátoriek si všimlo mnoho ľudí vo verejnosti. Ale iba staršie generácie si pamätajú, že takto sa cez médiá masírovala mienka národa kedysi, keď bolo treba ideologicky zdôvodniť nejaký nepopulárny krok štátostrany, teda „za totality“; napríklad informáciou o zbytočnom vyhadzovaní potravín do kontajnerov sa zdôvodňovala „úprava cien“ mäsa nahor, aj keď vtedy o smiešnu korunu.

V tej chvíli, keď zazneli tieto slová od peknej mladej slečny moderátorky, zavial stuchnutý vietor zašlých čias, zdá sa, že „vstali noví bojovníci“ a dostali stranícky príkaz ohlupovať ľudí polopravdami o všeľudovom nákupe zbytočností, o piatich miliardách korún ročne vyhodených na zbytočnosti, o vysokom životnom štandarde Slovákov. Chystá nám reformátor Ivan Mikloš ďalšie balíčky svojich nepodarkov? Slečny by mali ísť navštíviť dedinské obchody v tých okresoch, kde ľudia žijú už niekoľko desiatok mesiacov bez práce a bez skutočného príjmu z práce.

Jediné tvrdenie je pravdivé; na Slovensku sa skutočne míňa veľa peňazí a často na zbytočnosti, ale robí to tých desať percent prirýchlo zbohatnuvších Slovákov. Pán Timoracký z reklamnej a prieskumnej agentúry, ktorému dali v Markíze v sobotu taký veľký vysielací priestor, tiež potvrdil tých päť na zbytočnosti minutých miliárd, ibaže pozabudol dodať, že v skutočnom živote neexistuje priemerný občan; iba podpriemerný odborník na prieskum trhu, ktorému zrejme dobre zaplatili za mediálne vymývanie najmä mladších hláv a v meste žijúcich obyvateľov.

Charles Handy, britský velikán v manažmente, vo svojej knihe Hlad ducha pomenoval turbulentný svet konzumnej spoločnosti ako „svet šindogu“; a šindogu v japončine, to sú drahé zbytočnosti, ktoré kupuje solventná konzumná spoločenská vrstva iba preto, lebo ju k tomu núti a ponúka masívna a agresívna reklama a nemať ich znamená odpísať sa vo svete „dobrej spoločnosti“. Nie sú to iba módne doplnky, ale tiež prístroje, elektronické novinky (onoho času i známe tamagoči), služby, pomocou ktorých sa blysneme pred spoločnosťou.

Tento svet šindogu je na Slovensku veľmi rozšírený už teraz a najmä v príjmovo vysokých kategóriách; nič horšie a výbušnejšie však už nemôže byť, ak sa tak deje súčasne za schudobňovania zvyšnej väčšiny obyvateľov. Nuž to však slečny z televízie nemôžu svojím rozumčekom (a ani nechcú vzhľadom na svoju príjmovú kategóriu) ani pochopiť.

Ing. Peter Zajac-Vanka

predseda KMINBA