Inšpiráciou výbuch sopky

Výbuch sopky Krakatoa inšpiroval nórskeho maliara Edvarda Muncha (1863-1944) k namaľovaniu obrazu Výkrik. Tvrdí to astronóm Douglas Olson z Texas State University. Obraz Výkrik vznikol v roku 1893. Kunsthistorici sa domnievali, že Muncha inšpirovali udalosti z jesene 1891. Olson a jeho kolegovia sa rozhodli, že si túto tézu overia a odcestovali do Osla hľadať scenériu z obrazu. Hovorí sa, že Munch na jednej prechádzke s priateľmi cítil, ako prírodou prenikol „veľký, nekonečný výkrik“. Tento zážitok pretavil neskôr do podoby svetoznámeho diela. Vedci na mieste dospeli k názoru, že sa musel prechádzať po ulici Ljabrochausseen, ktorá dnes nesie meno Mosseveien. Pohľad na prístav v Osle (vtedy sa ešte mesto nazývalo Christiania) a ostrov Hovedo sa presne zhoduje s motívom na obraze. V rámci hľadania fenoménu, ktorý mohol dodať oblohe vyobrazenú krvavočervenú farbu, prišiel vedcom na um výbuch vulkánu Krakatoa, ktorý sa prejavil 27. augusta 1883 na celom svete. Aerosóly a popolček, vymrštené do stratosféry, spôsobili skoro všade farebné nebeské divadlo, pretože sa na nich lámalo svetlo. Podľa správ britskej Kráľovskej spoločnosti sa dali v Nórsku medzi novembrom 1883 a februárom 1884 pozorovať nádherné západy Slnka. Munch sa musel na pamätnej prechádzke pozerať na juhozápad, teda smerom, ktorým bola obloha zafarbená najkrajšie.