Zdroj lacnejších liekov

Bielkoviny obsiahnuté v špeciálne upravených slepačích vajciach využijú vedci napríklad pri výrobe očkovacej látky proti chrípke. Jedným z najzávažnejších problémov moderného farmaceutického priemyslu je výroba bielkovín potrebných na liečbu ľudí. Ide napríklad o očkovacie látky. Dnes ich odborníci vyrábajú tak, že vyvolávajú imunitnú reakciu v oplodnených slepačích vajciach a očkovaciu látku potom získavajú z bielku. Pri použití tohto postupu musia vedci pracovať s celým zárodkom kurčaťa. Novú nádejnú cestou pri tvorbe mnohých medikamentov predstavuje snaha prinútiť kurací zárodok, aby vyrábal bielkoviny neimunitné, teda napríklad hormóny.

Vedci by potom vložili gén pre tvorbu takéhoto hormónu do práve oplodneného zárodku, teda do jednej vaječnej bunky. Takto geneticky zmanipulovaný zárodok by vyrábal žiadaný hormón. Ten už by potom stačilo iba extrahovať z vaječného bielku.

Na možné problémy spojené s popísaným postupom upozornil časopis Science. Vedci napríklad nemôžu pracovať s už znesenými vajcami, pretože zárodok v nich obsiahnutý sa skladá už zo 60-tisíc buniek. Techniky získavania a manipulovania prvotnej zárodočnej bunky sú u sliepok ťažšie než u cicavcov. Oplodnené vajce cicavcov možno získať z v živočícha a pomerne ľahko do neho vedci môžu zaniesť príslušný gen. Potomkovia takéhoto vajíčka potom vyrábajú žiadanú bielkovinu v tkanivovej kultúre. Odborníci vyrátali, že pokiaľ by sa podarilo dostať gén do prvotnej bunky oplodneného vajíčka sliepky, predstavovali by náklady na získanie potrebnej bielkoviny asi desať dolárov za gram. Teda stokrát menej než pri práci s bunkami cicavcov. Odpadlo by totiž zdĺhavé kultivovanie bunkových kultúr v skúmavkách, zmizlo by riziko nakazenia kultúr infekciou a aj technika extrakcie z bielkov by bola jednoduchšia.

Vedci však doteraz nevedia, ako sa do prvotnej vaječnej bunky dostať. Zatiaľ sa im podarilo dostať potrebný gén do mnohobunečných kuracích zárodkov, a to pomocou vírusového vektora – teda bežnou biotechnologickou metódu. dostávanie génov do buniek s využitím vírusu je však tiež problematické. Vírus - hoci pôvodne neškodný - môže v bunkách zmutovať a páchať zlo. Ale v zásade tento postup je technicky možný. Geneticky zmanipulovaný zárodok sa teda prenesie do iného vajca a vyliahne sa kura. Keď dospeje na sliepku, znáša vajcia obsahujúce požadovanú bielkovinu. Aj nová generácia kurčiat produkuje túto bielkovinu vo svojich vajciach. Časom by teda vedci mohli vytvoriť slepačie farmy, ktoré budú zdrojom mnohých potrebných liekov.

Inou a azda nádejnejšou cestou je dopravenie potrebného génu do spermií kohúta. Keď by sa takýmito spermiami oplodnilo práve sa tvoriace slepačie vajce, mohli by sme získať „zlaté vajce“ plné liekov. Takáto technika sa už osvedčila pri výrobe imunitných liečiv zo skupiny interferónov, zatiaľ však iba pri experimentoch. Vedci by vďaka nej obišli zatiaľ ťažko riešiteľný problém: ako nájsť vo vaječnom žĺtku jedinú bunku, z ktorej by sa vyvinulo kura a následne sliepka znášajúca „zlaté vajcia“.

Niektorú zo spomínaných ciest výroby liekov využijú odborníci v blízkej budúcnosti určite v praxi. Ceny niektorých medikamentov by preto mohli klesnúť.

(hdc)