Reč drahých kameňov

Drahokamy sprevádzajú človeka od nepamäti. Zdobili sa nimi iba tí najbohatší. Boli súčasťou šperkov, ktoré voľakedy mali najmä magickú, neskôr reprezentatívnu funkciu. Vyjadrovali moc a bohatstvo. Dnes sú najvhodnejšou finančnou investíciou.

Ak sa prejdete po mestských bulvároch, často užasnete nad počtom celkom nových predajní ponúkajúcich zlatý tovar. Niekedy vkusný, niekedy nevkusný, ale vždy označený ako „zlatý“.

Nedôvera v bankový systém vedie čoraz viac ľudí k tomu, aby svoje peniaze vymenili za niečo, čo má trvalo stúpajúcu hodnotu. Takýmto predmetom sú napríklad drahé kamene. Pri ich výbere však treba dávať pozor, aby nedošlo k podvodu. Preto by ste si pri väčšej investícii mali prizvať na pomoc znalca, a to nie hocijakého. Najlepšie je však nakupovať v renomovanej firme. Deväťdesiat percent trhu s diamantmi ovláda syndikát de Beers, ktorý určuje pravidlá, ktoré vylučujú práve podvod. Diamanty, ktoré majú svoj pôvod v syndikáte, sú v plastikovej schránke, aby nedochádzalo k zámene, a súčasťou dokumentácie pri predaji sú okrem presného opisu kameňa aj jeho mikrosnímky.

Na drahokame sa posudzuje jeho hmotnosť, farba, nečistoty a brus. Komplex týchto vlastností potom tvorí cenu. Pritom hodnotu briliantu môže znížiť aj celkom nepatrný hmotnostný rozdiel alebo takmer nepostrehnuteľná zle sklonená plôška výbrusu. Najvyššiu cenu majú brilianty číre: čím väčšie je sfarbenie dohneda alebo dožlta, tým je cena nižšia. Mimoriadne sú brilianty namodralé, ktorých cena je celkom individuálna. Iba pre vašu orientáciu: jednokarátový diamant - jeho priemer je okolo 6,5 mm - stojí 350-tisíc korún. Čo sa ponúka pod túto cenu, je buď falošné, alebo pochádza z trestnej činnosti. Nákup drahých kameňov na trhoviskách a bez príslušných dokumentov je veľký hazard - vaše investičné zámery sa nenaplnia a vy prídete iba o kopu peňazí.

Odborníci zdôrazňujú, že nákupom diamantov sa dá v dlhodobej perspektíve zarobiť, pretože ich cena priemerne ročne stúpa o 6 až 10 percent, a pretože má väzbu na americký dolár, mohla by eventuálny zisk ohroziť iba zmena kurzu meny.

Pre tých, ktorí by chceli presnejšie vedieť, čo to vlastne diamant je, postačí vraj definícia, že je to najtvrdšia odroda krištáľov čistého uhlíka. Najrozšírenejšou farbou tohto kameňa je číra, ale poznáme aj inak sfarbené diamanty - žlté a modré - úmerne s tým sa zvyšuje či znižuje ich hodnota, a teda aj cena. Odborníci upozorňujú, že diamant patrí k štyrom na svete najviac ceneným drahokamom: ďalšími tromi sú rubín, smaragd a zafír. Prvé náleziská týchto kameňov boli v Indii, asi 500 rokov pred naším letopočtom. Neskôr sa začali v 18. storočí ťažiť v Brazílii.

Len tí najbohatší z bohatých a najvznešenejší zo vznešených si mohli kedysi dopriať skutočnú vzácnosť - šperk s tmavohnedým tigrím okom. Až keď sa nálezisko Griqualand na území dnešnej Juhoafrickej republiky stalo Angličanom dostupné, začali sa z tigrieho oka vyrábať ťažidlá a ďalšie lacné predmety. Kedysi zaň francúzsky kupec vyplatil sto frankov za karát (približne 0,2 g), potom si ho mohol dovoliť na kilogramy. V roku 1967 obletela šperkársky i zberateľský svet správa o „modrom poklade Afriky“. Newyorská klenotnícka firma Tiffany ho pomenovala tanzanit a za jeden karát tmavého variantu sa platilo 400 až 800 nemeckých mariek. Po krátkom znížení cien tohto najmladšieho drahého kameňa dnes jeho cena stúpa do závratných výšok a na aukciách sa oň „bijú“ viacerí mocní a bohatí tohto sveta. Pre zaujímavosť - majiteľkou najkrajšieho (a aj najdrahšieho) tanzanitového šperku je herečka Elisabeth Taylorová.

Brilianty, zafíry, smaragdy a rubíny však nedávajú spať iba predvídavým investorom, ale už dávno sa stali terčom alchymistických snažení. Začiatkom tohto storočia sa Augustovi Verneuilovi naozaj podarilo objaviť proces výroby rubínov, v Gulsonovom laboratóriu zase vznikali lazurity, tyrkysy či koraly. Odhaliť syntetický od prírodného kameňa dokáže iba odborník. O to viac je dôležité pred väčšou investíciou do drahých kameňov požiadať o radu naslovzatého odborníka.

(buj)