|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 15.Januára 2004 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Lietanie a ekonomikaPomôže leteckej doprave nová koncepcia? V posledných rokoch sa o leteckej doprave na Slovensku nevraví v superlatívoch. Nedostatok prostriedkov, časté zmeny názorov na leteckú dopravu a blízkosť významných letísk v zahraničí silne ovplyvňujú rozvoj leteckej dopravy u nás. Mimoriadnou konkurenciou je najmä viedenské letisko, ktoré ročne prepraví až 11 miliónov cestujúcich, pokiaľ služby bratislavského letiska využíva ročne necelých 300-tisíc pasažierov. Kedy nastane zmena k lepšiemu? O tejto i ďalších otázkach spojených so vzdušnými vírmi sme diskutovali s generálnym riaditeľom sekcie civilného letectva Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Branislavom Kvasnicom. V prvom rade treba vychádzať z faktorov, ktoré ovplyvnili vývoj leteckej dopravy na Slovensku. - Prvým zlomovým bodom pre slovenské letectvo bola strata národného dopravcu ČSA po rozdelení Československa. Na Slovensku sme vtedy nemali národného dopravcu a doteraz ani nemáme. Bolo niekoľko pokusov v uplynulých rokoch vytvoriť silnú spoločnosť, ktorá by u nás zabezpečovala leteckú dopravu. Spoločnosť Slovair, to bol prvý pokus o vytvorenie silnej leteckej firmy, ktorý však zlyhal na privatizácii po slovensky. Druhý pokus, profilácia Tatraairu, mal tiež neblahý koniec. V tomto prípade treba povedať, že príčinou bola aj necitlivosť zo strany štátu pri realizácii finančnej politiky. Aj z rezortného ministerstva sa malo pomôcť alternatívnymi spôsobmi udržať tohto dopravcu na nohách. Tretím pokusom boli Slovenské aerolínie, a. s. Musím zdôrazniť, že SA, a. s., ako národný dopravca nedodržiaval niektoré podmienky, aby mohli uspieť ako národný letecký dopravca. Mali sa orientovať na menšiu leteckú techniku, na relatívne malé lietadlá do 50 cestujúcich, ktoré mali byť predovšetkým ekonomické a vhodné obsluhovať aj západoeurópsky trh. Výsledok všetkých pokusov je pre Slovensko nelichotivý - v súčasnosti nemáme silného leteckého dopravcu, ktorý by bol schopný robiť pravidelnú leteckú dopravu. (Poznámka redakcie: Predseda DR a. s. Slovenské aerolínie V. Veteška sa na mítingu Hospodárskeho klubu (NEF) 8. septembra vyjadrí aj o týchto názoroch.) Druhým zlomovým okamihom, ktorý ovplyvnil vývoj slovenského letectva, bolo otvorenie hraníc v roku 1989, a tým aj možnosť našim cestujúcim využívať okolité letiská. To bola skutočne zásadná vec, pretože cestujúci začali využívať najmä letisko vo Viedni. Z južných regiónov Slovenska sa začali orientovať na Budapešť a z tých severnejších častí Slovenska na Krakov. Najmä pracovníci štátnych a súkromných firiem využívajú tieto letiská doslova pravidelne. Bratislavské letisko v súčasnosti zabezpečuje napojenie Slovenska na európske letiská alebo na strediskové letiská Európy, hlavne cez Prahu a cez Mníchov. Do týchto destinácií sa dá zo Slovenska kvalitne lietať za nie veľké peniaze. Tam však už treba rátať so stratovými časmi, takže cestujúci dávajú prednosť aj iným letiskám. Plakať nám nepomôže, aj preto sa pripravuje koncepciu rozvoja leteckej dopravy. Branislav Kvasnica: "Môžem zodpovedne povedať, že konečne tu máme takmer ročné obdobie, keď sme sa mohli naplno venovať problémom civilného letectva. Snažili sme sa vychytať tie najdôležitejšie a najhorúcejšie problémy, ktoré tu boli. Mali sme aj čas na koncepčnú robotu a navrhnúť nejakú stratégiu, ako z toho najhoršieho von. Za rok intenzívnej práce sa nám podarilo pripraviť koncepciu civilného letectva, ktorá je komplexná a zasahuje všetky oblasti v civilnom letectve, od štátnej správy, cez nevyhnutnosť konkrétnych zmien, ďalej legislatívu v civilnom letectve, cez možnosti rozvoja leteckej dopravy zamerané na konkrétne projekty, do ktorých by sa malo vstupovať aj s vládnou podporou, ďalej cez letové prevádzkové služby, postavenie žilinskej univerzity až po postavenie samých letísk. Koncepcia a jej uplatňovanie v praxi dáva do budúcnosti reálne šance, že na Slovensku budeme poskytovať kvalitné letecké služby." Dôležité však bude to, čo pôjde o zmysluplné lietanie alebo iba doprava pre dopravu, aby sme mali aj leteckú a nielen exotickú námornú dopravu. "Letecká doprava je všade na svete katalyzátorom vývoja. Predovšetkým musí byť prístupná už sama krajina, do ktorej môže človek doletieť bez ohľadu na to, koľko za to zaplatí. Biznismani alebo obchodní cestujúci nemajú problém zo zaplatením letenky z hociktorej vzdialenosti, ak sa môžu rýchlo dostať do cieľa svojej cesty. Počul som reklamný slogan, že ak chcete byť spojení so svetom, stačí vám tritisíc metrov dlhá dráha a môžete byť hocikde na svete. Slovensko tieto podmienky spĺňa, takže pevne verím, že to bude zmysluplná doprava. Samozrejme, ak by sa na Slovensku dostatočne rozvinula letecká doprava, určite by to pozitívne pocítila aj naša ekonomika.", - vysvetľuje Branislav Kvasnica. Treba však pripomenúť a voči tomuto argumentu isto nemožno oponovať, že dobre fungujúca letecká doprava u nás si vyžaduje predovšetkým posilniť význam bratislavského letiska. Bude treba urobiť veľa pre to, aby zohrávalo podstatne významnejšiu úlohu v rámci Európy. Sú tu perspektívy nielen čo sa týka carga. Letecká doprava tovarov sa určite viacnásobne zvýši najmä po dostavaní diaľnic. Napokon Slovensko je doslova priamo v križovatke Európy. A pokiaľ doteraz Európa, čo sa týka tovarového trhu, fungovala skôr v tej západnej časti, postupne sa bude nepochybne presúvať aj do strednej a východnej Európy. "Pokiaľ by sme si dokázali svojou vhodnou polohou vydobyť potrebné miesto na leteckom trhu, tak si myslím, že okrem osobnej dopravy by bola aj doprava tovarov veľmi zaujímavá. V súvislosti s leteckou dopravou tovaru sú tu aj možnosti pravidelnej dopravy v spolupráci s letiskom Viedeň. Netreba to chápať ako konkurenciu Viedne, lebo na to určite nemáme. Napokon aj Viedeň nebola a nie je z hľadiska leteckej dopravy v strede Európy. Pokiaľ sa však Európa rozširuje smerom na východ , tak je dôležité, aké miesto bude hrať. Či bude veľkým letiskom Mníchov alebo Viedeň, alebo niektoré iné ďalšie letiská, ktoré môže zohrať v dopravnej politike v letectve veľkú úlohu. Nepochybujem, že bratislavské letisko môže v kooperácii s Viedňou plniť významné úlohy, aby sme ako dva subjekty vedeli synergicky smerovať k obojstrannému prospechu." Viacerí leteckí prepravcovia však tvrdia, že máme na bratislavskom letisku drahšie pohonné látky a drahšie aj ďalšie služby atď. "Poplatky na bratislavskom letisku sú nižšie ako na letisku vo Viedni. Súhlasím, že letecké palivo je drahšie, alebo bolo drahšie. Súviselo to s výrobcom paliva, pre ktorého je výroba leteckého benzínu ekonomicky nezaujímavá. Potom tu boli ďalšie vstupy, ktoré ovplyvňovali a ovplyvňujú cenu paliva. Napríklad v minulosti sa robila veľká rekonštrukcia palivového hospodárstva, čo sa prejavilo aj v cene leteckého paliva. K tomu ešte prišiel nepriaznivý kurz koruny, a to, čo sa teraz deje s ropou na svetových trhoch. V poslednom období sa však ceny vyrovnávajú a sme cenovo približne na tej úrovni než iné krajiny." - vysvetľuje Branislav Kvasnica, ktorý ďalej približuje úlohu svojej sekcie v charterovej oblasti civilného letectva: "Zaviedli sme dva hlavné princípy pri povoľovaní letov zahraničným dopravcom, ktorí majú tiež záujem operovať na našom trhu. Pokiaľ zahraniční leteckí dopravcovia žiadajú o povolenie charterovej dopravy smerom k nášmu územiu so zahraničnými cestujúcimi, tak lety sú automaticky povoľované bez hľadania vzájomnej reciprocity. Tým jasne vyjadrujeme, že naša krajina je otvorená pre aktívny cestovný ruch. Druhým princípom pri vývoze našich cestujúcich smerom do miest rekreovania je, že uprednostňujeme našich leteckých dopravcov, ktorí sú schopní obslúžiť cestujúcich z danej lokality do zahraničnej destinácie. Máme však reštrikčnú politiku voči zahraničným dopravcom, čím tiež preferujeme našich prepravcov. Pokiaľ naši dopravcovia nemajú dostatočné prepravné kapacity, v tom prípade povoľujeme lietanie aj zahraničným leteckým spoločnostiam. Vznikajú však disproporcie v tom, že zahraničný letecký dopravca si dopredu urobí s cestovnými kanceláriami rôzne zmluvy a napokon zistí, že nemá na dopravu potrebné povolenie. Takéto problémy vznikli aj v tejto sezóne, tak ako každý rok." Charterová doprava je veľmi zaujímavá nielen pre cestujúcich, ale aj pre letecké spoločnosti pre svoju ekonomickú výhodnosť. Myslím si, že v ďalších rokoch by tu už nemali byť problémy. Zahraničné i domáce letecké spoločnosti budú ponúkať iba to, na čo majú oprávnenie, a tak aj cestovné kancelárie sa budú vedieť jasne zariadiť, a podľa toho aj postupovať. Všetky tieto i ďalšie otázky leteckej dopravy u nás má doriešiť doriešime v už spomínanej koncepcii rozvoja leteckej dopravy, ktorú o krátky čas predstavíme verejnosti. Jozef Kunik |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
