Žiadajú sto percent

Drahá daň likvidácie chovu

Občania sa majú zaujímať o veci verejné, to je známe. Ale robia kompetentní v tomto smere dobre svoju prácu? „Myslím si, že je potrebné o tomto nešťastí (klasický mor ošípaných na hornej Nitre) aspoň niečo podotknúť. Nákaza sa šíri a vyšetrovanie zavlečenia tejto nákazlivej choroby sa odbilo ledabolo. Súdim tak preto, lebo veľa sme sa o tom nedozvedeli. Nepochybujem o tom, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR v tejto oblasti urobila prísne opatrenia, ale verejnosť by mala o tomto nešťastí vedieť viac,“ konštatuje Ján Hájek v podnete adresovanom ministrovi pôdohospodárstva SR Zsoltovi Simonovi, ktorý uverejnil na internetovej stránke rezortu. Pripomína v ňom, že zavlečenie nákazy sa zvaľovalo na diviačiu zver, čo môže byť pravdepodobné, ale chýbajú podrobnosti šetrenia, uverejnenie dôkazov. „Boli zistené konkrétne prípady z laboratórneho vyšetrenia vzoriek odobratých odstreleným diviakom a mali pozitívny nález nákazy - moru? Plnia si poľovníci

povinnosť oznámiť

veterinárnej správe, že zastrelil diviaka, prípadne našli aj uhynutého? V televízii sa súdny človek s hrôzou pozerá na predaj mäsa - bravčových poliek v Českej republike, na ulici, priamo z auta. Neviem, či naši veterinári poslali nejaký protest do ČR. Týmto netvrdím, že tam je spomenutá nákaza, ale pozerali sme sa na porušenie veterinárnych predpisov. Neviem si predstaviť dôsledky, napríklad ak by pri colnej kontrole batožiny v Severnej Amerike našli u cestujúceho pri vstupe na ich územie napríklad klobásy z bravčového mäsa. Je pravda, že mor ošípaných človeku neuškodí, ale konzument môže vírus moru prenášať, rozširovať,“ zdôrazňuje J. Hájek. Podľa neho osveta nášho obyvateľstva v tomto smere nie je dostatočná. Ošetrovatelia vo veľkochovoch by nemali doma chovať vlastné ošípané. Nie je známe, či sa mor ošípaných vyskytol v postihnutej oblasti aj v malochovoch, u drobných chovateľov. Klasický mor ošípaných, ako spomenul, nie je prenosný na človeka. Spôsobuje však masový úhyn zvierat. Ich mäso je nepožívateľné, pretože je zmenená jeho konzistencia.

V poľovníckych revíroch na hornej Nitre je potrebné podstatne zredukovať premnožené stavy diviačej zvere. Podľa ministra pôdohospodárstva SR Zsolta Simona je to jedno z dôležitých opatrení na zamedzenie ďalšieho šírenia moru. Zdôraznil, že sú to práve diviaky, ktoré sú

nositeľom vírusu

tohto ochorenie, ktoré by aj v budúcnosti mohlo ohroziť chovy ošípaných. Na mimoriadnom stretnutí s chovateľmi ošípaných, poľovníkmi a predstaviteľmi okresu Prievidza Zs. Simon informoval, že rezort vydal vyhlášku, podľa ktorej je počas celého roku povolené loviť diviačiu zver bez ohľadu na vek a pohlavie zvierat, a to aj formou spoločných poľovačiek. Okrem toho ministerstvo pripravuje zmenu v plánovaní lovu diviakov v snahe znížiť ich počet v prírode. Vakcinovanie ošípaných proti klasickému moru ošípaných, ktoré navrhujú niektorí chovatelia, minister striktne odmietol. Je to totiž proti predpisom EÚ. O mäso zo zaočkovaných zvierat únia nemá záujem. Okrem toho aj spracovatelia bravčového mäsa by ignorovali slovenskú produkciu mäsa, čo by znamenalo koniec chovu ošípaných na Slovensku. V tejto súvislosti minister pripomenul, že opatrenia proti šíreniu nákazy EÚ kontroluje. Na hornej Nitre totiž pracuje komisia pod vedením experta, popredného nemeckého virológa a špecialistu. Ten sa zúčastnil aj na stretnutí s chovateľmi a uviedol, že všetky opatrenia veterinárnej služby boli na Slovensku splnené v súlade s praktikami EÚ.

Minister Zs. Simon podľa agentúry TASR odporučil chovateľom ošípaných, ktoré postihol klasický mor, aby v súvislosti s náhradami škôd žalovali ministerstvo. Chovatelia, ktorým pre prísne opatrenia na zamedzenie šírenia moru vznikli straty vo výške niekoľkých desiatok miliónov korún, totiž požadujú stopercentnú náhradu vzniknutej škody. Odvolávajú sa pritom na zákon č. 488 o veterinárnej starostlivosti z roku 2002. Minister im však vysvetlil, že náhrada môže podľa platného výnosu ministerstva dosahovať iba 20 % škody. Na spomínaný zákon, ktorý platí od minulého roka, totiž mala nadväzovať aj ďalšia legislatíva, čo sa však nestalo. Vyplatenie náhrad podľa zákona č. 488 by tak bolo podľa ministra protizákonné. Ak však povinnosť

vyplatiť chovateľom

100 percent škody určí súd, ministerstvo to bude môcť urobiť bez porušenia zákona, zdôvodnil. Svetová spotreba mäsa by mala až do konca roku 2015 rásť o dve percentá ročne, keďže populácia a jej príjmy sa zvyšujú a čoraz viac sa sťahuje do miest. Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) však varuje, že vyšší objem obchodu, zlepšenie dopravných spojení, infraštruktúry a technológií prináša riziko rozširovania chorôb zvierat. FAO uviedla, že produkcia, spotreba a obchod s mäsom vo svete sa od začiatku 80. rokov podstatne zvýšili, najmä v prípade hydinového a bravčového mäsa, pod čo sa podpísal rast populácie a jej príjmov, urbanizácia, zmena stravovacích návykov a otváranie trhov. Podľa jej údajov sa väčšina tohto rastu sústredí v rozvojovom svete, kde by sa spotreba mala ročne zvýšiť o 2,7 % oproti 0,6 % v bohatých štátoch. Epidémie živočíšnych ochorení v dôležitých vývozných krajinách, napríklad choroba šialených kráv (BSE - Bovine Spongiform Encephalopatie), urýchlili

presun spotreby

od červeného mäsa k hydine. FAO vzhľadom na tento vývoj predpovedá výrazné zvýšenie dopytu bieleho mäsa na úkor červeného. Dopyt po hydinovom mäse by mal do konca roku 2015 rásť o 2,9 % ročne, v prípade hovädzieho by malo ísť o 1,4 %. Tieto epidémie, či už ide o britskú krízu BSE (1996/1997) alebo o epidémiu moru ošípaných v Holandsku (1997/1998) a inde, spôsobili odklon obchodu a zmenu trhových podielov vývozcov. FAO uvádza, že likvidácia mŕtvych zvierat má veľké ekologické dôsledky. Napríklad vo Veľkej Británii spaľovanie mŕtvol v prvých šiestich týždňoch niekdajšej epidémie slintačky a krívačky uvoľnilo do ovzdušia až 18 % z bežného celoročného objemu emisií oxidu uhličitého. Navyše masové usmrcovanie zvierat podstatne znížilo genetickú rôznorodosť populácie dobytka, takže niektoré druhy boli kriticky ohrozené.

Vladimír Turanský