Hydrologická strecha Európy

Základňa obnoviteľných zdrojov pitnej a úžitkovej vody

Na Slovensku pramení približne 400 kubických metrov vody. Naše územie sa nachádza pri hlavnej európskej rozvodnici, ktorá väčšinou kopíruje hranicu s Poľskom. Len v okolí Vysokých Tatier a Pienin zabočuje dovnútra SR a na krátkom úseku hornej Oravy na opačnú stranu, do Poľska. Voda z 96 percent rozlohy nášho štátu odteká prostredníctvom Dunaja, prípadne rieky Tisy do Čierneho mora. Zvyšné štyri percentá sú prostredníctvom prítokov Visly odvodňované do Baltického mora. Poloha Slovenska na takejto hydrologickej „streche“ Európy spôsobuje, že až tretina vody, ktorá tu vzniká, odteká za hranice. Zároveň však vodohospodársku bilanciu niektorých regiónov významne ovplyvňujú toky pritekajúce zvonka. Samotný Dunaj privádza na Slovensko v priemere takmer 2000 kubických metrov vody za sekundu, Morava 61 m3/s, Latorica okolo 34 m3/s a pod. „Import“ povrchovej vody na Slovensko - týka sa to predovšetkým jeho juhozápadnej a juhovýchodnej oblasti, predstavuje takmer 3000 kubických metrov za sekundu.

To všetko sú však dlhodobé priemery. Skutočné hodnoty dosahované v priebehu jednotlivých rokov sa od nich značne líšia. Niektoré toky sú totiž veľmi rozkolísané. Napríklad pomer medzi minimálnymi a maximálnymi prietokmi rieky Ipeľ predstavuje až 1 : 423, na Váhu, najväčšom prítoku Dunaja zo slovenského územia, je to asi 1 : 62. Maximálne prietoky sa na väčšine tokov vyskytujú v marci a apríli, na Dunaji, Poprade a Dunajci o dva až tri mesiace neskôr. Minimálne bývajú koncom leta, na jeseň a v zime. Problémy spôsobované nedostatkom vody v riekach a ďalších tokoch, nestálosťou prietokov a vysokou mierou povrchového odtoku si vyžadujú zásadné regulačné opatrenia. Na tento účel slúžia predovšetkým vodné nádrže s významným zásobným a ochranným objemom, ktoré vodu v čase jej prebytku akumulujú a v suchšom období postupne vypúšťajú. Nemalý vplyv na vyrovnávanie prietokov a akumuláciu vody má aj spôsob hospodárenia na pôde a v lesoch jednotlivých povodí. Nesprávne lesné hospodárenie môže predstavovať rizikový faktor vzniku najmä lokálnych povodní. Pôda nie je schopná vodu akumulovať. Tá pri výdatných zrážkach tečie po povrchu, zhromažďuje sa do prívalových vĺn a môže spôsobiť veľké škody na majetku, ale aj ľudských životoch. Takéto prípady sme už na Slovensku zaznamenali, aj keď sa nedá povedať, že boli spôsobené iba nevhodnou hospodárskou činnosťou v lesoch. Podľa Ústavy SR sú podzemné vody a vodné toky, podobne ako prírodné liečivé zdroje a nerastné bohatstvo, štátnym vlastníctvom. Prevažnú väčšinu tohto bohatstva spravujú a jeho využívanie zabezpečujú vodohospodárske organizácie. Tie majú na Slovensku dlhú tradíciu.

Jedným zo základných znakov rozloženia zdrojov podzemných vôd na Slovensku je ich nerovnomerný výskyt, rôznorodá úroveň zraniteľnosti a stupeň kontaminácie v dôsledku pôsobenia antropogénnych faktorov. Na detailnejšie poznanie množstiev podzemných vôd na našom území a ich správne využívanie je nevyhnutné realizovať ďalší hydrogeologický prieskum. Ciele prieskumu je možné riešiť len cez kvantifikáciu hydrogeologických vlastností horninového prostredia predurčujúcich tvorbu množstiev všetkých druhov a typov podzemných vôd v SR. Prieskum je orientovaný do oblastí s vodohospodársky využiteľnými množstvami podzemných vôd a do oblastí ešte nie celkom preskúmaných. Prednostne je orientovaný v súlade s požiadavkami na rozvoj zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a v súlade s Koncepciou geologického výskumu a prieskumu územia Slovenskej republiky na roky 2002 až 2006 s výhľadom do roku 2010, ktorú schválila aj vláda SR.

Počiatok hydrogeologického prieskumu na Slovensku sa datuje od päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Hydrogeologické práce boli uskutočňované prevažne v rámci základného geologického výskumu, prípadne ložiskového prieskumu nerastných surovín. Špecializovaný, systematický hydrogeologický prieskum je realizovaný od konca šesťdesiatych rokov, keď bol začatý program vyhľadávacieho prieskumu financovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu. V súčasnosti sa zabezpečuje prostredníctvom ministerstva životného prostredia. Zámerom hydrogeologického prieskumu je spoznávanie zákonitosti tvorby a obehu podzemnej vody, zisťovanie jej množstiev a podmienok racionálneho využitia. Podľa rozsahu a podrobnosti skúmania je uskutočňovaný ako vyhľadávací prieskum, náplňou ktorého je najmä zisťovanie hydrogeologických pomerov vybraných regiónov vrátane výpočtov využiteľných množstiev podzemnej vody. Jedným z výstupov je vymedzenie perspektívnych oblastí na zachytenie podzemnej vody. Podrobný prieskum je zameraný na overovanie hydrogeologických pomerov v perspektívnych lokalitách. Výsledky sú podkladom na rozhodovanie o vydaní povolenia na odber podzemnej vody. V rámci doplnkového prieskumu sa spresňujú údaje o hydrogeologických pomeroch a množstvách podzemnej vody stanovených v podrobnom prieskume.

Dodnes sa na Slovensku zachovali mnohé vodohospodárske zariadenia pochádzajúce z 15. až 17. storočia, ako napríklad turčekovský vodovod neďaleko Kremnice či sústava umelých jazier, tzv. tajchov v okolí Banskej Štiavnice. Z neskorších čias pochádzajú klauzúry na splavovanie dreva na Váhu a Hrone a ďalšie zariadenia. V 19. storočí sa začali vytvárať vodné družstvá zabezpečujúce ochranu obyvateľstva a jeho majetku pred povodňami. Z toho obdobia pochádza aj úprava Dunaja na tzv. strednú vodu, ktorá umožnila sústrediť jeho prietok do koryta, a tak vytvoriť na vtedajšie časy pomerne spoľahlivú plavebnú dráhu. V súčasnosti sa tento „systém“ prehodnocuje a odborníci navrhujú lepšie využiť aj dunajské ramená. Tým by vlastne vznikol akoby druhý hlavný kanál, čo by malo pozitívny dôsledok o. i. aj na vývoj rastlinných druhov v okolí rieky. Ich snahou je vrátiť Dunaju čo možno najpôvodnejšiu funkciu. Takýmto spôsobom by sa dali eliminovať aj prípadné povodňové stavy, ktoré sa, nepochybne, budú aj naďalej na rieke vyskytovať. Určujúcim mechanizmom na takéto obnovenie ekosystémov je predovšetkým režim vodnej zložky prostredia, ktorý by naši odborníci v spolupráci s maďarskými chceli upraviť podľa súčasných najlepších vedomostí. Pritom všeobecným cieľom má byť stav blízky prírodnému. Posudzovaným územím optimalizácie vodného režimu je staré koryto Dunaja a jeho ľavostranné inundačné územie s ramennou sústavou od obce Dobrohošť (riečny kilometer 1842) po obec Sap (kilometer 1811). Z ekologického, ale aj bezpečnostného hľadiska by bolo vhodné vytvoriť na rieke nové hlavné tzv. korytorameno, v odborných kruhoch nazývané eupotamál. Teoreticky je možných niekoľko variantov, a to prepojenie eupotamálu slovenskej a maďarskej ramennej sústavy, vytvorenie nového len na slovenskom území alebo dvoch - u nás, ako aj v Maďarsku. Treba si uvedomiť - hovoria experti, že predchádzajúcimi prácami v koryte rieky kvôli plavbe, napriamením Dunaja a opevnením jeho brehov, sústredením prietokov do tohto koryta, vznikli zmeny, ktoré zabraňujú návratu do pôvodného, prírodného stavu. Teda do situácie, keď Dunaj ešte voľne meandroval, ba ani do stavu z polovice minulého storočia. Významné zmeny vznikli aj výstavbou vodného diela Gabčíkovo, ktoré zároveň umožňujú aspoň sa priblížiť v záplavovom území k prirodzenejšej situácii.

Dunaj sa vyznačuje vysokým stupňom biodiverzity. Počas prieskumu celého jeho toku medzinárodným tímom expertov, na ktorom sa zúčastnili aj odborníci z našich inštitúcií, sa zistilo, že je v ňom viac ako 1000 druhov vodných organizmov. Takáto akcia v takom rozsahu sa na ňom uskutočnila vôbec po prvý raz. Nemecký zástupca dokonca tvrdil, že išlo o ojedinelé podujatie vo svetovom meradle. Analyzovala sa voda, sedimenty, biologické vzorky, nerozpustné častice a mušle. Po prvý raz boli získané porovnateľné údaje z celého úseku rieky, pričom súhrnne sa analyzovalo viac ako 140 rôznych parametrov. Výskumníci získali približne 40-tisíc výsledkov. V oblasti vodnej zdrže v Čunove pod Bratislavou sa nachádza veľa druhov takých rastlín, ktoré sú koreňmi prichytené na dne a zároveň vytvárajú aj vegetáciu na brehoch. Vodné dielo je úsekom, kde sa mení charakter toku. Pred ním, teda pod Bratislavou, sa končí horný tok Dunaja. Druhým faktorom zmeny vodných organizmov je, že výstavbou vodného diela sa zmenili aj hydromorfologické podmienky. Postavila sa zdrž, ktorá znížila rýchlosť toku a organizmy, ktoré sú prispôsobené na rýchlo tečúcu vodu, sa z oblasti Čunova a Gabčíkova vytratili. Ale naopak, objavili sa organizmy prispôsobené na menšie prúdenie rieky. V tejto súvislosti je zaujímavý aj ten faktor, že Dunaj je spojený s Rýnom. Teda objavuje sa v ňom veľa organizmov pochádzajúcich aj z tejto rieky. Na Dunaji sú dve veľké priehrady. Naše vodné dielo Gabčíkovo a Železné vráta v Rumunsku. V znečistení sedimentov ťažkými kovmi a organickými látkami je pri porovnaní týchto dvoch priehrad na tom lepšie naša. Pravdepodobne to súvisí s celkovým profilom znečistenia rieky. Stredná časť toku je znečistenejšia ako úsek u nás. Tamojšie štáty prispievajú k znečisteniu Dunaja viac ako hornodunajské krajiny vrátane Slovenska, aj keď prítoky z našej strany, ako je Váh a Ipeľ, sú, pokiaľ ide o čistotu, na tom horšie ako samotný Dunaj.

Významným medzníkom vo vývoji vodného hospodárstva na Slovensku bola polovica šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď vznikli regionálne vodohospodárske podniky povodí a vodární a kanalizácií. Najmä na základe poznatkov z katastrofálnej povodne na Dunaji v roku 1965 bola správa vodných tokov usporiadaná podľa hydrologických povodí. Toto rozčlenenie je efektívne a v nejednom prípade sa náš model stal príkladom riešenia vodohospodárskych otázok aj v iných štátoch. Približne v rovnakom čase bolo zriadených päť podnikov vodární a kanalizácií s pôsobnosťou vtedajšieho administratívneho členenia. Tento model bol hodnotený ako úspešný. V roku 1997 vznikol Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica a dovtedajšie podniky povodí sa stali jeho odštepnými závodmi.

Zdroje podzemných vôd sú na území Slovenska rozložené nerovnomerne. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu k januáru 2001 ich zásoby predstavovali 146,7 kubického metra za sekundu, z toho dokumentované využiteľné zdroje tvoria 75,8 kubických metrov. Územie Slovenska je rozdelené na desiatky hydrogeologických rajónov. Najvýznamnejšie množstvá využiteľných zdrojov podzemných vôd sa nachádzajú v západoslovenskom regióne (56 %), kde sú viazané na kvartérne sedimenty Podunajskej nížiny a náplavy Váhu a jeho prítokov. Na východnom Slovensku sú podstatne nižšie dokumentované využiteľné množstvá podzemných vôd (17 %). Zvyšných 27 % sa nachádza v stredoslovenskom regióne, a to najmä v okresoch Banská Bystrica, Liptovský Mikuláš, Martin a Považská Bystrica. Za deficitné územia, kde sú nedostatočné vodné zdroje z hľadiska bilancie, možno považovať územia okresov Prievidza, Nitra, Lučenec, Rimavská Sobota, Vranov, Trebišov, Humenné, Bardejov, Stropkov, Svidník, Levice, Senica a Komárno a čiastočne aj Čadca a Trenčín.

Podľa národnej správy o zmene klímy do roku 2075 klesne kapacita vodných zásob Slovenska v dôsledku očakávaných zmien z 12,56 mld. m3 na 9,4 mld. ml a priemerný ročný odtok o 25 %. Z pohľadu zraniteľnosti podzemných vôd v kryštalinických pohoriach najviac postihnutý (zníženie využiteľných množstiev podzemných vôd až na 30 % terajšej hodnoty) môže byť región Považského Inovca, Nízkych a Vysokých Tatier. Priaznivejšie podmienky očakávame v regióne Malých Karpát, Veľkej a Malej Fatry a v Strážovských vrchoch.

Prípadná realizácia transferu vody zo zdrojov Žitného ostrova do oblastí s napätou a pasívnou vodohospodárskou bilanciou (do vzdialenosti až 250 km) by si však vyžiadala čiastku okolo 27,5 mld. Sk v cenách roku 2002. Existujú názory, že v prípade nedostatku pitnej vody by od zdrojov na Žitnom ostrove bolo závislé nielen Slovensko, ale aj časť Maďarska, Českej republiky, ako aj Rakúska. Z tohto pohľadu sa zo Slovenska môže stať surovinová báza obnoviteľných zdrojov pitnej a úžitkovej vody. Slovensko má takú zálohu vo vodných zdrojoch, ktoré nám okolité štáty môžu závidieť. Vplyvom klimatických zmien, ktoré sú už pozorovateľné, tento podzemný klenot na juhu Slovenska sa bude čím ďalej tým viac zhodnocovať.

Voda je najobyčajnejšia, ale zároveň najpotrebnejšia jednoduchá zlúčenina, bez ktorej by život na Zemi neexistoval. Jej spotreba vo svete neustále stúpa a iba od roku 1975 sa zdvojnásobila. Na našej planéte sa nachádza 1,4 miliardy kubických kilometrov vody. Z tohto množstva pripadá viac ako 97 % na slanú vodu morí a oceánov, ktorá sa dá pomerne nákladným spôsobom upraviť na pitnú, sladkú. Sladké vody, z ktorých väčšina je viazaná v ľadoch na póloch či v Grónsku, vo vysokohorských ľadovcoch, v atmosfére a pôde, je iba 2,5 percenta. Zo zvyšných sotva 10 miliónov kubických kilometrov vody podstatnú časť obsahujú fosílne podzemné jazera, čo sú neobnoviteľné zdroje. Použiteľná a dosiahnuteľná voda v jazerách, nádržiach a tokoch predstavuje iba 0,26 % celkového množstva sladkej vody alebo 0,007 % všetkej vody na Zemi vôbec.

Prístup k čistej vode nemá vo svete viac ako jedna miliarda ľudí. Za posledných 70 rokov vzrástla spotreba tejto životne dôležitej tekutiny šesťnásobne, uvádza sa v správe Populačného fondu OSN (UNFPA). V dôsledku populačného rastu hrozí, že v roku 2025 budú 3 miliardy ľudí v 48 krajinách trpieť nedostatkom vody, pričom v súčasnosti žije vo svete 25 miliónov takzvaných environmentálnych utečencov. Znečistená voda a s tým súvisiace nedostatočné hygienické podmienky majú každý rok na svedomí smrť 12 miliónov ľudí.

Vladimír Turanský