|
|||||||||||||||||
Piatok 16.Januára 2004 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Február patrí hviezdamAj vo februári bude na večernej oblohe stále dobre vidieť Mars, ktorého povrch v súčasnosti skúma americký robot Spirit. Zapadá okolo polnoci. Najlepšie pozorovateľný bude Saturn s roztvorenými prstencami. Svetlom najnápadnejším na nebeskej klenbe hneď po Mesiaci bude však Venuša. Mars sa síce Zemi vzďaľuje, je však stále veľmi dobre viditeľný. Meno dostal po rímskom bohu vojny pre svoju červenú farbu. Spôsobujú ju oxidy železa. Povrch má kamenitý a pustý. Sú na ňom obrovské sopky a vyschnuté riečiská. Na póloch má biele čiapočky z ľadu a zo zmrznutého kysličníku uhličitého. Okolo planéty obiehajú dva mesiace, Phobos (Strach) a Deimos (Hrôza). Majú nepravidelný tvar, sú bohato posiate krátermi a ich približný priemer je 23 a 16 kilometrov. Celú noc bude v súhvezdí Blížencov dobre viditeľná najkrajšia planéta slnečnej sústavy - Saturn. Jeho charakteristické prstence možno sledovať aj malým ďalekohľadom. V týchto dňoch sú najviac roztvorené. Postupne sa však začnú pomaly zatvárať. Saturn má zo všetkých planét najmenšiu hustotu, na vode by plával. Atmosféru má z vodíka a hélia. Z bohatej sústavy mesiacov je najväčší Titan. Je väčší než planéta Merkúr. Ako jediná planéta v slnečnej sústave má pomerne hustú nepriehľadnú atmosféru, prevažne z dusíka. Jasná Venuša je v poradí druhou planétou od Slnka. Vraví sa jej aj Večernica alebo Zornička, pretože býva prvým viditeľným telesom po západe a posledným pred východom Slnka. Rozmerom a hmotnosťou sa najviac podobá Zemi. Je však celá zahalená do hustých mrakov z kysličníka uhličitého a kyseliny sírovej a navyše je na jej povrchu vysoká teplota a deväťdesiatkrát väčší tlak než na Zemi. Snímky družíc ukázali, že na Venuši sú vysoké pohoria a množstvo kráterov. Jeden z nich sa volá napríklad po českej spisovateľke Božene Němcovej. Mesiac, najbližší kozmický sused Zeme, bude dobre pozorovateľný do 6. februára, keď je v úplnku, a po 24. februári. Najlepšie jeho povrchové útvary vyniknú na rozhraní svetla a tieňa v prvej štvrti, ktorá nastáva 28. februára. Okrem planét nám februárová obloha ponúka dvojhviezdy, hviezdokopy, hmloviny i galaxie. Z dvojhviezd je to napríklad Castor zo súhvezdia Blížencov. Známu hviezdokopu Plejády možno nájsť v súhvezdí Býka. Ozdobou zimnej oblohy je Veľká hmlovina v súhvezdí Orionu. Konkurovať jej môže len galaxia M 31 v súhvezdí Andromedy. (hdc) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |