ČO S VLÁDNOU KRÍZOU?

Zopár viet aj o šanci Pavla Ruska a „slávnej“ opozícii

Vládna kríza je faktom. Platí to aspoň pre tú chvíľu, keď sa začne tlačiť Hd. Odvčera je známe, že podmienkou Slobodného fóra pre vstup do vládnej koalície je odchod premiéra M. Dzurindu. Práve on má byť reprezentantom takého vládnutia, ktoré sa nezhoduje s predstavami Slobodného fóra, ktoré je už niekoľko hodín riadne registrovanou politickou stranou. Traja lídri B. Bugár, P. Hrušovský a P. Rusko dospeli k názoru, že riešenie je vecou SDKÚ a tých, ktorí z neho v lete odišli.

Premiér a predseda SDKÚ M. Dzurinda je v delikátnej situácii. Obdobne ako pred rokmi V. Mečiar, keď jeho súpútnici - donedávna priam bratia a sestry - žiadajú jeho odchod a podmieňujú ním vládnu stabilitu. Menšinová vláda je riešením na mesiac-dva, ale otázkou je, či vôbec môže jestvovať. Na viactýždňové nahováračky na koaličné spolužitie nie je určite čas, i keď opozícia nevykazuje jednotu, čo sa týka využitia možnosti hlasovania parlamentu o dôvere predsedovi vlády M. Dzurindovi.

Bude pravdou, že I. Šimkom vyslovená kardinálna požiadavka na odchod M. Dzurindu z premiérskej pozície nebola síce vylúčená, ale dozaista sa neočakávala. Skôr sa čakali požiadavky na vládnu pozíciu niektorého z odídencov. Je zrejmé, že SDKÚ a osobitne jej predseda M. Dzurinda podcenili význam vzniku pôvodného Slobodného fóra ako straníckej platformy. Dávali si načas so vstupom do priameho a seriózneho kontaktu s ním, akoby malo ísť o kúpanie sa medzi predátormi.

Premiérove posolstvá, že sa I. Šimkovi a skupinke odídencov ponúka plnenie vládneho programu alebo, že vo vládnej zostave nevidieť nijaké voľné miesto, sa ukázali ako netaktické. Obsah ich oneskorenej výmeny názorov bol zo strany M. Dzurindu o tom istom. Ukázalo sa, že nepočetná skupinka poslancov okolo I. Šimka nie sú politickí rojkovia a vedia presne, čo chcú. Ich cieľom je zmena štýlu vládnutia a dôsledná realizácia nielen vládneho, ale aj straníckeho programu SDKÚ.

Nateraz sa koaliční partneri M. Dzurindu tvária, že riešenie tejto vládnej krízy je výlučne vecou SDKÚ. Môže sa pokúsiť pacifikovať Slobodné fórum I. Šimka, čo je vylúčené. Môže sa pokúsiť získať koaličného partnera zo súčasnej opozície, čo je takmer vylúčené. Môže „ťahať“ čas, ale to by bolo ako z dažďa pod odkvap, a pre ostatných koaličníkov viac-menej neprijateľné, najmä so zreteľom na možné referendum o predčasných voľbách. Môže pristúpiť na výmenu premiéra, čo je najťažšie.

Vychodí to tak, že do riešenia krízového stavu budú musieť vstúpiť koaliční partneri SDKÚ, ktoré dnes nemá vychovaného premiéra - náhradníka, alebo inak povedané, korunného princa. Takého, ktorý by bol všeobecne prijateľný. Nie je totiž nijakým výmyslom, že s vládnym kabinetom M. Dzurindu ako celkom je nespokojná väčšina občanov. Je vskutku už dlho-predlho v nedôstojnej, ba až tragickej pozícii, a to len kvôli predstave o svojich zázračných výsledkoch, ale aj nevymeniteľnosti.

Nepotrvá dlho, a keď SDKÚ nevyrieši problém problémov, inak vo svete dosť častý, tak by sa šance musel chytiť jeden z koaličných lídrov. Pri všetkej úcte k B. Bugárovi, tak bude iba pre dvoch Pavlov a jeden z nich by musel byť prijateľný Slobodným fórom alebo niektorou z opozičných strán. Pokiaľ by sa juhokórejská automobilka Hyundai rozhodla pre investíciu v SR, tak by mal najvyšší kredit P. Rusko. Bol to podľa všetkého on, ktorý sa pustil do boja o túto investíciu o päť dvanásť.

Už dnes celý rad podnikateľov, ale aj jednotlivcov z Turca a Oravy velebí za boj o investíciu zvanú Hyundai práve P. Ruska. Napriek nedoriešenosti či otvorenosti niektorých momentov v jeho podnikateľskej kariére je podľa všetkého ako jediný z vládnych lídrov schopný zvrátiť akoby už prehratý zápas. Šanca by bola o to väčšia, že opozícia je nejednotná. Sporí sa totiž o to, či po páde Dzurindovej vlády vypísať alebo nevypísať predčasné voľby. Akoby to bola hotová vec a koalícia mŕtvolkou.

Peter Kasalovský