Nemecko zasiahla recesia

Politici dúfajú, že najväčšia ekonomika EÚ sa už odrazila od dna

Nestáva sa príliš často, aby sa rast hospodárstva v priebehu jedného roka zmenil na pokles. Už len samotné zníženie tempa rastu hrubého domáceho produktu vyvoláva u väčšiny podnikateľov a, samozrejme, aj politikov zimomriavky, pretože to znamená pokles investícií, spotreby a rast nezamestnanosti.

V dnešných ekonomicky turbulentných časoch sa takáto situácia nevyhýba ani najvyspelejším krajinám. Podľa dostupných údajov sa v Nemecku v uplynulom roku ekonomický rast nielenže zastavil, ale dokonca zmenil na ekonomický pokles. Najväčšie hospodárstvo eurozóny tak presne po 10 rokoch zasiahla prvá celoročná recesia.

Hrubý domáci produkt za celý uplynulý rok sa podľa predbežných údajov nemeckého štatistického úradu znížil (o 0,1 %) aj napriek tomu, že v posledných mesiacoch ekonomika zaznamenala oživenie. Ide o prvý celoročný pokles od roku 1993, ktorý nasledoval po dvoch rokoch stagnácie (+0,2 %).

Analytikov tieto predbežné výsledky nepríjemne prekvapili, pretože za celý rok očakávali nulovú percentuálnu hodnotu rastu HDP. Mierny optimizmus ekonómov vychádzal z vývoja v posledných mesiacoch roku 2003, keď bolo badať zvýšenú aktivitu tak spotrebiteľov, ako aj podnikov a zdalo sa, že najväčšie hospodárstvo eurozóny sa skutočne odrazilo od dna. Vďaka tomu sa očakávalo, že rast HDP za posledný kvartál „vyrovnᓠzáporné prírasty z prvej polovice uplynulého roka. Ich odhady za štvrtý štvrťrok 2003 (+0,5 % HDP) však predstavitelia štatistického úradu označili za príliš optimistické, pričom výsledok za posledný kvartál bližšie nešpecifikovali.

Štatistickým úradom potvrdená recesia však politikom problémy príliš nerobí. Minister hospodárstva Wolfgang Clement je napríklad presvedčený, že recesia patrí minulosti a oživenie získava na tempe. Samozrejme, predovšetkým pričinením spolkovej vlády. „Nahromadený nový dopyt a zmiernenie daňovej záťaže spotrebiteľov a podnikateľov znamená, že môžeme dúfať v obrat tak pri investíciách, ako aj pri spotrebe,“ skomentoval výsledky nemeckého hospodárstva W. Clement.

Práve investície a spotreba sú najslabšími zložkami hrubého domáceho produktu už niekoľko rokov. Pokles pri oboch položkách pokračoval aj v uplynulých 12 mesiacoch, avšak nižším tempom. Nemecké hospodárstvo držali „nad vodou“ len relatívne stabilné vládne výdavky. Aj posledná zložka, zahraničný obchod, ťahala ekonomiku smerom k recesii. Aj napriek globálnemu ekonomickému oživeniu nestačilo totiž tempo rastu exportu nárastu importu. Niektorí analytici sa domnievajú, že by to mohol byť dôsledok silnejúceho eura. To sa totiž za posledný rok oproti americkému doláru posilnilo o 20 %.

Nielen politici sa domnievajú, že nemecké hospodárstvo naberá druhý dych. Podľa ekonómov bude rok 2004 v znamení zvyšujúceho sa globálneho rastu, čo sa prejaví aj na dopyte po nemeckých tovaroch. Dôkazom tohto vývoja je už aj druhý mesiac za sebou stúpajúca priemyselná výroba. Limitujúcim faktorom však zostane kurz dolára oproti euru. Pokiaľ sa euro prestane výrazne posilňovať, oživenie v Nemecku by malo nabrať vyššie obrátky.

Nie práve najlichotivejšie výsledky nemeckého HDP sa prejavili aj na rozpočtovom deficite, ktorý z úrovne 3,5 % HDP v roku 2002 stúpol na rovné 4 % HDP. Rovnako minuloročný pokles negatívne ovplyvnil výsledok HDP za celú eurozónu. Podľa Eurostatu tempo rastu HDP v treťom kvartáli 2003 stúplo oproti predchádzajúcemu obdobiu o 0,4 % a predikcie Európskej komisie za posledný kvartál uplynulého roka hovoria o ekonomickom raste medzi 0,3 až 0,7 %. Prudké oživenie v eurozóne je však podľa komisie zásluhou predovšetkým francúzskej ekonomiky.

Marcel Laznia