Hospodársky denník
USD32,252 Sk
EUR40,771 Sk
CHF26,085 Sk
CZK1,251 Sk
  Piatok  16.Januára 2004

Bude dobrý rok, čo nás čaká?

Na vstup do Európskej únie sa, žiaľ, nepozeráme s reálnymi nádejami

Podľa väčšiny odborníkov i radových občanov bude členstvo Slovenska v Európskej únii pre nás pozitívne. Nie je však ojedinelý ani názor, že sa začne písať výrazne vyššia životná úroveň väčšiny obyvateľstva. Nezačne, na podstatné zlepšenie si ešte zopár rokov počkáme. To, čo bude celkom isto prínosom, je viac pracovných príležitostí. Pravda iba pre špičkovú kvalitu a dostatočne vzdelaných. Pravdou je aj to, že rozširovanie Európskej únie smerom na východ bude pre úniu, ako aj pre dvanásť kandidátskych krajín vzájomne výhodné. Analytici zdôrazňujú, že podstatne viac, v pomere jedna k desiatim, budú na základe bilaterálnych obchodných vzťahov profitovať kandidátske krajiny. Potenciál prisťahovalectva do európskej pätnástky sa odhaduje na 143 700 ľudí (predovšetkým z Poľska, Maďarska, Česka a zo Slovenska), z toho 95 800 ľudí by malo emigrovať do Nemecka a 17 700 do Rakúska, pri ubúdajúcej tendencii. Rozširovanie by mohlo v rokoch 2005 až 2010 zvýšiť reálny hrubý domáci produkt (HDP) EÚ ročne takmer o 0,1 %. Slovensko a ostatné pristupujúce krajiny by mali z rozširovania profitovať desaťnásobne viac než krajiny EÚ, keďže previazanie obchodu v pomere k celkovému objemu zahraničného obchodu je podstatne vyššie ako opačne. Medzi kapitálom a pracovnými silami by malo po rozšírení dôjsť k vzájomnej výmene. Pokiaľ ide o migráciu pracovných síl z východu na západ, získa západ zvýšením produktivity vďaka lacnejšej pracovnej sile. Zároveň dočasne vzrastie miera nezamestnanosti v EÚ a klesne mzdová hladina.

Rádovo nižšia konkurenčná schopnosť Slovenskej republiky v porovnaní s vyspelými krajinami Európskej únie predstavuje z hľadiska nášho vstupu riziko, ktorého eliminovanie si vyžiada dlhšie prípravné obdobie, ako sa doteraz predpokladalo. Rozhodujúcou pre ďalší osud Slovákov a postavenie v únii je schopnosť zvládnuť konkurenčný tlak a trhové sily v rámci únie. Práve tu hrozí Slovensku najväčšie riziko. Prah konkurenčnej zrelosti vstupu SR do EÚ je podľa analytikov asi v rozpätí 65 až 75 % priemeru HDP na jedného obyvateľa v krajinách EÚ, pričom v roku 1999 dosahovalo Slovensko (podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj - OECD), vzhľadom na paritu kúpnej sily, len niečo okolo 47 % priemeru EÚ. Významné je riziko rastu cien vyplývajúce z rozdielnych cenových hladín. SR mala totiž v roku 1999 iba 34-percentnú úroveň cenovej hladiny EÚ a len 29 % cenovej hladiny Nemecka. To bude podľa analýzy možné riešiť rastom reálneho zhodnocovania kurzu slovenskej koruny na základe rastu produktivity práce. Ďalšie riziká predstavuje očakávaný rast nákladov a deregulácie cien, ako aj riziko mzdového rastu. Produktivitné riziko predstavuje hrozbu, že sa nepodarí zvýšiť kvalitatívnu konkurenčnú schopnosť na úroveň uvedeného prahu konkurenčnej zrelosti. Otázka integrácie Slovenskej republiky do Európskej únie je kľúčová aj z ekonomického hľadiska. Do krajín EÚ v súčasnosti smeruje 60 % exportu SR, ďalších 30 % sa vyváža do ostatných krajín V4, ktoré sú v prvej skupine kandidátov na vstup do EÚ. Domáci aj zahraniční experti ubezpečujú, že nemusíme mať zo vstupu do EÚ strach. Slovenská ekonomika je plne schopná udržať sa v konkurencii jednotného trhu EÚ. Znepokojujúci je skôr postoj v členských štátoch, ktoré sú stále voči rozšíreniu skôr ľahostajné. Najväčšie obavy sa spájajú s cenovým šokom, ktorý nás čaká po 1. máji. Analytici vravia, že sa netreba obávať, a to napriek tomu, že cenová hladina je v súčasnosti približne na úrovni 45 percent priemeru krajín EÚ. Aj keď sa to nezdá, ceny spotrebného tovaru sú prakticky vyrovnané. Problém je v cenách zdravotníctva, nájomného, školstva, potravín, ale aj v reštauráciách. Podmienkou toho, aby sa SR skutočne nedostala do

cenového šoku

je, že sa musia začať najskôr meniť iné ukazovatele, a to hlavne produktivita práce. Tá je totiž u nás v porovnaní s krajinami EÚ polovičná, v porovnaní s produktivitou v Nemecku dokonca len 38-percentná. Ak sa zvýši produktivita, zvýšia sa následne mzdy, vzrastie dopyt po tovare. Ten zvýši jeho ceny. Súčasne sa však výška miezd premietne do nákladov nielen tovaru, ale aj služieb - zvýšia sa platy zdravotníkov, lekárov, vodičov, učiteľov atď. Produktivita teda tlačí sprostredkovane na ceny dvoma smermi - dopytovo a nákladovo. Cenová hladina je tak odrazom vývoja ekonomiky. Aby vstup do EÚ nebol bolestný, je nevyhnutné zvyšovanie produktivity slovenského hospodárstva rýchlejším tempom ako v krajinách EÚ.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.